Posledná večera má mimoriadnu atmosféru, ako naznačuje evanjelista Ján v úvode k umývaniu nôh: „Ježiš vedel, že mu dal otec všetko do rúk a že vyšiel od Boha a vracia sa k Bohu. Preto sa opásal...

Tragédia bolesti, tajomstvo utrpenia vo svete,
je tragédiou nesmiernou a jej úlohy sú stále nablízku.
Iba úloha obeti je už obsadená. Obeť je vždy on.
Ostatné úlohy sú nám k dispozícii.

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27,46)

Myslím si, že na svete jestvujú len dva druhy ľudí. Tí, ktorí sú na kríži s Kristom, a tí, ktorí sú pod ním a hanobia ho, robia mu výčitky.

Dá sa prežívať bolesť i radosť súčasne? Niekedy áno. Poznáme bolesť rodičky, ktorá síce trpí, ale raduje sa z vytúženého dieťaťa.

Je zaujímavé, že II. Vatikánsky koncil si nedal do vienka názov – dogmatický – vieroučný, ale PASTORAČNÝ!

Najmilší Spasiteľ, bez teba som v tme
a v súžení...

Bez teba, Veľký Boží Syn, som zmätený
a v bezmocnej hanbe,
lebo bez teba mi chýba všetko dobré.
Bez teba naslepo tápem v temnote.