Pri večernej prechádzke vraví Ježiš svojmu žiakovi:“Vieš prečo bývajú ľudia tak často nešťastní? Lebo si myslia, že všetko je alebo bude tak, ako si to práve predstavujú.

Pre mňa je mierne jesenné svetlo vždy príkladom človeka, ktorý sa na seba, na svoje chyby a slabosti, ale aj na iných ľudí pozerá mierne a zhovievavo.

Žena po jednoduchom a pokojnom živote umrela a vzápätí sa našla v dlhom a usporiadanom sprievode ľudí, ktorí pomaly postupovali k najvyššiemu Sudcovi.

Nemali by sme si myslieť, že svätí boli síce dobrí, ale tak trocha nudní ľudia. Takými sa zdajú len na oknách a sochách v kostoloch. V skutočnosti to boli nepokojní ľudia.

Český teológ Halík napísal knihu, z ktorej úryvok bude asi najlepšou odpoveďou na otázku, kde hľadať zmysel toho – „byť svetlom“, byť dobrý aj keď máme možno ťažké životné obdobie.