…Jestvuje však základná podmienka na prijatie Božej útechy, ktorú nám pripomína dnešné Božie slovo – stať sa malými ako deti (porov. Mt 18,3-4), byť «ako dieťa v matkinom náručí» (Ž 130,2). Na prijatie Božej lásky je potrebná táto umenšenosť srdca – totiž iba ako malí môžeme byť v náručí matky.

Kto sa umenší ako dieťa – hovorí nám Ježiš – «je najväčší v nebeskom kráľovstve» (Mt 18,4). Pravá veľkosť človeka spočíva v umenšení sa pred Bohom. Pretože Boha nespoznávame vysokými myšlienkami a mnohých študovaním, lež malosťou pokorného a dôverného srdca. Aby sme boli veľkými pred Najvyšším, netreba zhromažďovať pocty a slávu, úspechy či pozemský majetok, lež vyprázdniť sa. Dieťa je práve tým, kto nemá čo dať a všetko prijíma. Je krehké a závislé od otca a mamy. Kto sa poníži ako dieťa, stáva sa chudobným na seba, ale bohatým na Boha.

Deti, ktoré nemajú problém chápať Boha, nás majú veľa čo učiť – vravia nám, že Boh koná veľké veci s tými, čo mu nekladú odpor, s ľuďmi jednoduchými a úprimnými, zbavenými falošnosti. Ukazuje nám to evanjelium, kde sa dejú veľké obdivuhodné činy s malými vecami – s piatimi chlebmi a dvoma rybami (porov. Mt 14,15-20), s horčičným zrnkom (porov. Mk 4,30-32), so zrnom padnutým do zeme  (porov. Jn 12,24), s darovaným pohárom vody (porov. Mt 10,42), s dvoma mincami chudobnej vdovy (porov. Lk 21,1-4), s pokorou Márie, Pánovej služobnice (porov. Lk 1,46-55).

...Duchovná neútecha je niečo, čo sa prihodí nám všetkým: môže byť silnejšia či slabšia... Ale ten temný stav duše bez nádeje, nedôverčivý, bez vôle žiť, bez toho, že by sme videli na koniec tunela, s toľkým nepokojom v srdci a aj v myšlienkach... V duchovnej neúteche sa cítime ako so zgniavenou dušou, ktorá nedokáže, ba ani nechce žiť: ,Radšej smrť!‘ Tak znie Jóbovo bedákanie. Radšej smrť ako taký život. Musíme pochopiť, kedy je náš duch v tomto stave veľkého smútku a keď lapáme po dychu: toto sa deje nám všetkým: s väčšou či menšou intenzitou... nám všetkým. Treba chápať, čo sa deje v našom srdci...“

V tejto súvislosti je tu jedna „otázka, ktorú si môžeme položiť: ,Čo treba robiť, ak prežívame tieto temné okamihy kvôli rodinnej tragédii, chorobe, niečomu, čo ma zráža k zemi“. Niekto pomyslí na to, že by si vzal „tabletku na spanie“ a vzdialil sa „od skutočností“ alebo by si dal „dva, tri, štyri poháriky“. To však nepomôže, upozornil Petrov nástupca. Naopak dnešné liturgické čítanie „nám ukazuje, ako sa zachovať voči tejto  duchovnej neúteche, keď sme vlažní, cítime sa mizerne, bez nádeje“.

„Môžeme doslovne povedať, že Páter Pio bol služobníkom milosrdenstva. Bol ním na plný čas, praktizujúc občas až do vyčerpania «apoštolát načúvania». Prostredníctvom služby spovede sa stal sa živým pohladením Otca, ktorý lieči rany hriechu a posilňuje srdce pokojom. Svätý Pio sa nikdy neunavil prijímať osoby, aby ich vypočul, podelil sa s nimi o čas a energiu na šírenie vône Pánovho odpustenia. Mohol to robiť, lebo bol vždy pripojený ku zdroju – napojený neustále na ukrižovaného Ježiša, a tak sa stával kanálom milosrdenstva. .

Dnes si svet pripomína Svetový deň Alzheimerovej choroby. Pri tejto príležitosti vyslovil pápež František nasledujúci apel:.

„Na dnes pripadá XXIII. svetový deň Alzheimerovej choroby, ktorý má za tému «Pamätaj na mňa». Pozývam všetkých prítomných „pamätať“ so starostlivosťou Márie a nežnosťou milosrdného Ježiša na tých, čo trpia týmto ochorením a na ich rodinných príslušníkov, aby cítili našu blízkosť. Modlime sa za osoby, ktoré sa nachádzajú po boku chorých vediace pochopiť ich potreby, aj tie najnepostrehnuteľnejšie, lebo sú videné očami plnými lásky.“.

...Kráčanie životom si nevyhnutne vyžaduje voľbu medzi dvoma cestami: medzi poctivosťou a nečestnosťou, medzi vernosťou a neverou, medzi egoizmom a altruizmom, medzi dobrom a zlom. Nemožno lavírovať medzi jednou a druhou, lebo fungujú na základe odlišných a protichodných logík. Prorok Eliáš hovorieval izraelskému ľudu, ktorý takto kráčal po dvojakých cestách: ,Veď vy krívate na obe nohy...’. Je to pekný obraz. Je dôležité rozhodnúť sa ktorým smerom vykročíme a potom, keď sme si raz zvolili ten správny, kráčať s elánom a odhodlaním, spoliehajúc sa na Pánovu milosť a na pomoc jeho Ducha. Silný a rozhodný je záver evanjeliového úryvku: «Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom: pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone» (v. 13).

...Nič nemôže zmeniť srdce človeka a ani tento svet nezmení nič, jedine Božia láska a odpustenie. Mali sme možnosť sa o tom presvedčiť v tomto Roku milosrdenstva na Svetových dňoch mládeže v Krakove koncom júla. Myšlienka jednoty a pokoja medzi jednotlivcami i medzi národmi je možná! Kresťanská viera ponúka riešenie s viditeľnými výsledkami! Snáď z každého kontinentu a národa sveta sa na jednom mieste a v jednom čase zišli dva milióny mladých ľudí, bez bitky, bez vraždy, bez nadávok a urážok, bez demolovania krakovských ulíc a výkladov. Bolo to stretnutie mladých veriacich katolíkov sveta so svojim pastierom a s milosrdným Ježišom, ktorý ich učí a vyzýva k milosrdenstvu. Obrovské dávky pokoja a naplnenia sme tam prežívali! Len škoda, že naše médiá o tom informovali tak povrchne a s istou dávkou irónie..

...Cesta návratu domov je cestou nádeje a nového života. Boh vždy očakáva náš návrat na [správnu] cestu, trpezlivo nás vyčkáva, vidí nás, kým sme ešte v diaľke, beží nám v ústrety, objíma nás, bozkáva, odpúšťa nám.

Taký je Boh! Taký je náš Otec! A jeho odpustenie zmazáva minulosť a znovuzrodzuje nás v láske. Zabúda na minulosť: toto je Božia „slabosť“. Keď nás objíma a odpúšťa nám, stráca pamäť, nemá pamäť! Zabúda na minulosť. Keď sa my hriešnici obraciame a nechávame sa Bohom nájsť, nečakajú nás výčitky a tvrdosť, pretože Boh zachraňuje, nanovo prijíma do domu s radosťou a robí oslavu. Samotný Ježiš v dnešnom evanjeliu tak hovorí: «V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú» (Lk 15,7). A dám vám jednu otázku: Už ste niekedy mysleli na to, že zakaždým, keď vstupujeme do spovednice, je v nebi radosť a oslava? Mysleli ste na to? Je to nádherné!