...Ale koľkokrát počujeme: „Veď toto je hriešnik, tento porobil to a ono...“ - A súdime iných. A ty? Každý z nás by si mal položiť otázku: „Áno, je to hriešnik. A ja?“ Všetci sme hriešnikmi, avšak všetkým nám bolo odpustené: všetci máme možnosť prijať toto odpustenie, ktoré je milosrdenstvom Boha. Nesmieme sa teda báť uznať sa za hriešnikov, vyznať, že sme hriešnikmi, lebo každý hriech Syn priniesol na kríž. A keď sa z toho s ľútosťou spovedáme v dôvere v neho, máme istotu, že je nám odpustené. Sviatosť zmierenia sprítomňuje pre každého silu odpustenia, ktorá vyviera z Kríža a obnovuje v našom živote milosť milosrdenstva, ktorú nám Ježiš zadovážil! Nemáme sa strachovať o naše úbohosti: nesmieme sa báť našich úbohostí. Každý má tie vlastné. Sila lásky Ukrižovaného nepozná prekážky a nikdy sa nevyčerpá. A toto milosrdenstvo maže naše úbohosti.

...«Pokoj vám!» (v. 21) je pozdrav, ktorý Kristus prináša svojim učeníkom. Je to ten istý pokoj, ktorý očakávajú ľudia dnešných čias. Nie je to vyjednaný pokoj, či pozastavenie niečoho, čo nefunguje. Je to jeho pokoj, ktorý pochádza zo srdca Zmŕtvychvstalého, pokoj, ktorý premohol hriech, smrť a strach. Je to pokoj, ktorý nerozdeľuje, ale spája. Je to pokoj, ktorý nás nenecháva samých, lež dáva nám pocit prijatia a lásky. Je to pokoj, ktorý pretrvá v bolesti a dáva vykvitnúť nádeji. Tento pokoj sa ako v deň Veľkej noci vždy opätovne rodí z Božieho odpustenia, ktoré odstraňuje nepokoj srdca. Byť nositeľkou jeho pokoja – to je poslanie zverené Cirkvi v deň Veľkej noci. Sme zrodení v Kristovi ako nástroje zmierenia, aby sme všetkým priniesli Otcovo odpustenie a zjavili jeho tvár len a len lásky v znameniach milosrdenstva.

...Zomieral a myslel na druhých. Keď zomrel, boli prvé vešpery sviatku Božieho milosrdenstva. Svetsky by sa dalo myslieť, že išlo iba o náhodu, avšak náhody neexistujú: bola to nežnosť Božieho milosrdenstva! Pápež, ktorý toľko hovoril a vynaložil toľko úsilia, aby bola známa táto krásna Božia tvár, milosrdná tvár, bol prijatý do spoločenstva svätých práve v deň Božieho milosrdenstva, po ktorom túžil“.

...Veľkonočné sviatky sú sviatky radosti z viery. Aj ja vám prajem radosť z viery. On vstal, aj my vstaneme! „Viem, komu som uveril“, môže si povedať s apoštolom Pavlom každý z nás. Vo vzkriesenom Kristovi má naša viera pevný základ. „On žije“ - taká je blahozvesť, radostná zvesť, ktorá sa nesie cez storočia a cez všetky ľudské generácie. Šťastní sú tí, ktorí túto pravdu prijímajú so živou vierou. Ježišovo zmŕtvychvstanie nám dodáva istotu, že aj nás čaká po smrti večný život. Ukrižovaný Kristus vstal z mŕtvych, teda podľa jeho náuky aj my vstaneme. „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je naša viera“. Ale On žije a pripravil nám radosť ako odmenu vo večnosti. Tá viera nám už teraz prináša útechu.

„Odniesli Pána z hrobu, a nevieme, kde ho položili.” Týmito slovami, milí priatelia, ovalila Petra a iného učeníka Mária Magdaléna, ktorá sa k Ježišovmu hrobu v to veľkonočné ráno vybrala ako prvá. Čo keby Mária Magdaléna povedala tieto slová nám, veriacim kresťanom 21. storočia? „Odniesli Pána z hrobu, a nevieme, kde ho položili.” Ako by sme reagovali?.

Peter a ten iný učeník reagovali tak, že bežali k hrobu. Žiaľ jediné, čo našli, bol prázdny priestor a poskladané plachty. No neskôr, v ten istý deň večer, Pána predsa našli. Nie, nebol položený v inom hrobe. Stál živý, úplné živý, medzi nimi, uprostred nich, v ich spoločenstve. Ráno po tom, čo oni dvaja vyšli z prázdneho hrobu a „vrátili sa domov“, Pána našla aj Mária. Bola prvá, ktorá ho videla. Bol živý, stál vedľa nej a ona, keď ho spoznala, mu na znak úcty padla k nohám. V ten istý deň Pána našli aj ďalší z jeho učeníkov. Boli dvaja a kráčali do Emauz. Ježiš sa pripojil k nim a kráčal spolu s nimi ako pútnik, vysvetľoval im Písma a nakoniec spolu s nimi lámal pri stole chlieb. O týždeň neskôr ho nachádza aj apoštol Tomáš. Nachádza ho ako živého uprostred svojich spoluučeníkov s ranami, ktoré mu udelila jeho láska k ľudskému rodu..

Naša reflexia nad milosrdenstvom Boha nás dnes uvádza do Veľkonočného trojdnia. Budeme prežívať štvrtok, piatok a sobotu Svätého týždňa ako silné momenty, ktoré nám dovoľujú čoraz viac vstupovať do veľkého tajomstva našej viery: zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Všetko počas týchto troch dní hovorí o milosrdenstve, lebo ukazuje pokiaľ až môže zájsť láska Boha. Budeme počuť príbeh posledných dní Ježišovho života. Evanjelista Ján nám ponúka kľúč k chápaniu jeho hlbokého zmyslu: «A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti» (Jn 13,1). Láska Boha nemá hraníc.