Keď sa v týchto dňoch pozrieme okolo seba,
veľa optimizmu nám to asi nedodá.

Na chodníkoch a uliciach našich miest a dedín

Na tanec kráľa Dávida pred Pánom (2 Sam 6, 1 -23),
som si spomenula,
keď malá,
ani nie trojročná Emka,
vyšla v kostole z lavice a začala sa točiť.

V bežnom živote nula nepôsobí veľmi príťažlivo.
Ak je niekto označený ako nula,
ak má nulu na konte,
tak to je pre nás,
nula bodov.

Dostala som fotky.
V maile bolo napísané:

„Ahoj,
posielam svoj prvý pokus o tortu,
nevyzerá ktovieako,
ale bola celkom dobrá.”

Naozaj,

Nechuť vstupovať do rozhovorov, nechuť nadväzovať vzťahy, smiať sa a plakať spolu. Keď už ani rozhovor so sebou samým nefunguje. Keď panuje všade navôkol i vo vnútri ticho.

Môže byť človek ešte viac sám? - keď mu ujde znechutený aj posledný spoločník – svoje vlastné Ja...

Strácam sa. Ale tak mi treba. Pred pár dňami som do jedného mailu napísal: „napis nieco nech pookrejem na dusi.“ A včera som v pošte našiel: „to pookriatie na dusi by som potrebovala teraz ja od teba. vymysli nieco.“ Patrí sa zjesť čo som si sám navaril... A tak som myslel a myslel a myslel pol dňa a nič som nevymyslel. Možno som nemyslel... Potom som čosi napísal a keď padol internet, celé som to stratil. Potom som znova myslel a myslel a myslel a prišiel som k tomuto:

Je taká doba.
Počúvame, hovoríme stále dookola.

A ak má platiť,
že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou,
tak v tomto prípade,
asi uveríme tiež.