„Niekto tam hore ma má rád“.

To sú slová hlavného hrdinu amerického filmu,
ktorý som videla veľmi dávno,
možno pred tridsiatimi? rokmi.

Apoštol Pavol píše: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás“ (Kol 1,24). Keď porozumieme zmysel utrpenia, zažijeme radosť, akú zažil Pavol z Tarzu, ktorého slová opisujú jeho osobný zážitok, ale potom sa vzťahujú aj na iných. A čo Apoštol pochopil, to s radosťou podáva iným, aby to pomohlo iným, ako pomohlo jemu do hĺbky preniknúť význam spásonosného utrpenia. Apoštol nám svojím postojom hovorí, že je dôležité nabrať odvahu neunikať pred bolesťou, nechať ju tam, kde je. Teraz prežívaná bolesť má za cieľ spojiť s miestom, ktoré najviac potrebuje uzdravenie.

Raz som si uvedomila, že pohľad Písma na manželstvo nie je teoretizovanie, niečo vzdialené, ale je to pravda o mne, o človeku, ktorej odhalenie a uznanie v mojom živote mi dáva slobodu a radosť.

„Meno anjel (hebr.: מלאך male'ách; gr.: ἄγγελος angelos), nie je menom prirodzenosti, ale menom funkcie; znamená posol.
Je to nadprirodzená duchovná bytosť podriadená Bohu, slúžiaca človeku.

Niekedy sa človek rozhodne ísť s kožou na trh.
Možno ani veľmi nerozmýšľa nad tým,
čo to znamená.
Jednoducho sa zoberie a ide.

Ale cestou zistí,
že tá jeho koža,

Čo všetko sa môže rozbiť?
Pohár, tanier, hrnček...

Ale aj naše predstavy.

Jedného dňa zrazu zistíme, že z toho,

Rozhodol som sa apelovať na kresťanov, ktorí nie sú ľahostajní k situácii opustených detí v detských domovoch. Možno mnohí nie sú celkom pripravení na dlhodobú starostlivosť o takéto deti, ktoré kvôli tomu čo všetko prežili, si so sebou nesú špecifické problémy a postihnutia. Možno nie sú na to pripravení dosť psychicky, finančne alebo časovo. Treba sa však pozerať na situáciu pravdivo a nie cez prizmu pýchy a nášho ega so sklonmi k pohodlnosti, ktoré nám vždy budú nahovárať, že nemáme na to vhodné podmienky. Je potrebné si uvedomiť, že ideálna situácia vo väčšine prípadov nebude nikdy. Ale, ktorí ľudia z tých, čo sa začali venovať iným ľuďom na okraji mali perfektné podmienky na svoju činnosť? Žeby Don Bosco, ktorý nemal viackrát istú ani strechu nad hlavou pre svojich chlapcov? Alebo Matka Tereza, ktorá neraz čelila prenasledovaniu zo strany hinduistických fundamentalistov? Prípadne náš súčasník Maroša Kuffa zo Žakoviec? Stačí sa spýtať na kapacitu jeho centra pre bezdomovcov a na počet ľudí, ktorí v ňom reálne žijú.