Ako hovorí jeden (vymyslený?) príbeh, medzi dobré rady,
ktoré otec dával svojmu synovi, patrí aj takáto:

„Synu, keď ochorieš, choď k lekárovi, aby ti predpísal lieky a zaplať mu.

Znedeľnievalo sa.
A z problémového zuba mi riadne opuchlo líce.
Čo robiť?
Vydrží to do pondelka?
A tu mi padol zrak na fľašu s nálepkou – Lurská voda 2009.
Čo tak skúsiť, či nepomôže.

Z dovolenky si spravidla niečo donesieme.
Asi najčastejšie sú to fotografie z miest,
ktoré sme navštívili.

Prečo fotografie?

Dôvod je jednoduchý.
Chceme mať spomienku,
a tiež túžime,

Neviem, či som skvelým otcom. Ale určite viem, že mám skvelého otca. V prvom rade nebeského, potom toho telesného a jednoznačne aj duchovného. Neviem, či som skvelým dieťaťom, ale viem, aké mám deti... Pravdaže, tie duchovné. Je ich niekoľko a skoro všetko sú to duše zasvätené Bohu, niektoré staršie ako ja.

Lebo...

keby bolo biele,
nevideli by sme,
ako sa na ňom pasú baránky.
Keby bolo žlté,
nevideli by sme,
ako na ňom žiari slnko.

Neschvaľoval ho národný parlament (ani európsky),
a predsa - jeho platnosť nikdy nespochybnil ústavný súd.
Na jeho pochopenie netreba právnické vzdelanie,
ba netreba ani vedieť čítať.

Počas júla nám Pán na území našej decézy (Rreshen) doprial ľudovú misiu. nie celkom takú, ako ju poznáme zo Slovenska. každý pracoval s tímom na území vlastnej farnosti, či skôr pastoračnej oblasti. mne otec biskup dal skvelých spolupracovníkov a zopár dediniek navyše. ako som to videl, som si zapísal do denníka a chcem sa s tým podeliť