Na stránkach denníka SME som sa dočítal o snahách moslimov postaviť mešitu v Bratislave. Čosi sa vo mne búri. Nie preto, že som kňaz a už vôbec nie preto, že mám strach z moslimov či z islamu. Naopak. Spolužitie medzi moslimami a kresťanmi (ako pravoslávnymi tak katolíckymi) je v Albánsku naozaj ukážkové. To je však iná téma daná historicky a tej sa teraz nechcem venovať. Snáď inokedy.
Podľa Mohamada Safwana Hasnu, predsedu Islamskej nadácie na Slovensku, islam používa rovnicu i + i = i vysvetľujúc, že integrita + identita = ideál. Mne je, žiaľ, nielen z učebníc dejepisu, ale aj zo súčasného diania v islamských republikách známa iná rovnica, o ktorej písal už pán Sienkiewicz. Rovnica, kde sa nič ničomu nerovná, kým nie je všetko islamské. Rovnica, podľa ktorej sa na základe Koránu šíri islam. Tá znie: „Ohňom a mečom“.

Na Svetovej konferencii mladých bol napísaný radikálny dokument, ktorý sa bude predkladať o 3 týždne na podpísanie vládnym delegáciám na zasadnutí OSN. Napísali ho najmä mladí delegáti, ktorých cestovné náklady na konferenciu sponzoroval Populačný fond OSN (UNFPA). Tento dokument chce:
- redefinovať slovo GENDER, aby zahŕňalo také pohlavia-rody, ako je intersex a pod.,
- odoberá práva rodičov rozhodovať o zásadných otázkach v živote svojich detí, vrátane potratu,
- presadzuje permisívnu sexuálnu výchovu, bez možnosti rodičov rozhodnúť o tom, čo je vhodné.

Mladí delegáti, ktorí nesúhlasili s týmto dokumentom, vytvorili protidokument, ktorí chcú tiež prezentovať a zvrátiť tak prijatie radikálneho dokumentu. Potrebujú súrne získať ďalšie podpisy.

Naplánovali sme si túru. Žiadna pohodová prechádzka, ale rovno výstup na najvyšší albánsky vrch na hranici s Macedónskom. Najvyšší štít siaha do 2751 m.n.m. a z albánskej strany naň nevedie žiadny značkovaný chodník (Za komunizmu to bolo nemysliteľné a práve preto, že je na hranici, územie bolo podľa dostupných prameňov zamínované. Po komunizme sa ešte turistický ruch nepozviechal), takže jediná možnosť bol google earth a spomienky z minuloročného pokusu, ktorý skončil po 500 metroch výstupu kvôli dažďu.

Ako hovorí jeden (vymyslený?) príbeh, medzi dobré rady,
ktoré otec dával svojmu synovi, patrí aj takáto:

„Synu, keď ochorieš, choď k lekárovi, aby ti predpísal lieky a zaplať mu.

Znedeľnievalo sa.
A z problémového zuba mi riadne opuchlo líce.
Čo robiť?
Vydrží to do pondelka?
A tu mi padol zrak na fľašu s nálepkou – Lurská voda 2009.
Čo tak skúsiť, či nepomôže.

Z dovolenky si spravidla niečo donesieme.
Asi najčastejšie sú to fotografie z miest,
ktoré sme navštívili.

Prečo fotografie?

Dôvod je jednoduchý.
Chceme mať spomienku,
a tiež túžime,

Neviem, či som skvelým otcom. Ale určite viem, že mám skvelého otca. V prvom rade nebeského, potom toho telesného a jednoznačne aj duchovného. Neviem, či som skvelým dieťaťom, ale viem, aké mám deti... Pravdaže, tie duchovné. Je ich niekoľko a skoro všetko sú to duše zasvätené Bohu, niektoré staršie ako ja.