Mnoho filozofov a mysliteľov (vrátane celého zástupu ateistov a antiteistov) veľmi často argumentujú proti Bohu a náboženstvu jestvovaním a pôsobením zla vo svete. Rozhodol som sa vziať jeden reprezentatívny deduktívny dôkaz Božej neexistencie zo zla, aký sa v dejinách myslenia vyskytol, a pokúsiť sa vyjadriť naň svoj názor, ba – pokiaľ možno – ho aj vyvrátiť. A to všetko na základe katolícko-teistického pojmu Boha a na základe Biblie, takže budú moje slová kompatibilné s katolíckym kresťanstvom, o ktoré nám v rámci apológie ide.
-

V poslednom čase som si všimol jednu zaujimavú vec. Po slovenských mestách a dedinách sa prechádza viac ľudí - mamičiek, oteckov, babičiek a dedkov so psami. Pred rokom 1989 to bolo trochu iné. Mladí sa brali, mali deti, nebolo bytov, ale v uliciach som videl mamičky, oteckov, babičky i deduškov s kočiarikmi i s vedľa pobehujúcim detičkami. Dnes - máme demokraciu, konečne padol všatkoobmedzujúci socializmus, ktorý všatko zariadil za nás, ale detí sa rodilo podstatne viac. Dnes sa mladí zrejme boja zodpovednosti, nechcú sa brať, nechú mať deti, aby si neobmedzovali vlastnú "slobodu". To isté robia aj tí skôr narodení, uzatvárajú sa medzi štyri múry, obklopia sa štvornohými "priateľmi". Netušia však, či mladí, či starí, že sa stali otrokmi vlastných zvierat, pretože ich musia vyviesť von na potrebu, vyvetrať ich, aby im nezakrneli nohy. Apeloval by som aj na tých, ktorí tak vehementne obhajujú slobodu zvierat. Nevadí im, že ľudia takto verejne týrajú zvieratá v malých priestoroch bytov, často zavretých niekoľko hodín medzi štyrmi múrmi?

Dnes som prijal sviatosť zmierenia. Bolo to v rámci zadosťučenia po tej kríze, ktorú som spomínal v článku „Búrka v duši a Boh“ ( http://blog.christ-net.sk/?q=node/311 ). Nie, nepretrvávala tá kríza až doteraz, ale až teraz som sa z nej pred tvárou Cirkvi kajal.

Viete, drahí čitatelia, nejak som napriek túžbe prijať pokánie a začleniť sa naspäť do Ježišovho ovčinca, mal takú malú „depku“, ktorá spočívala v určitom sebahodnotení, že som beznádejný prípad. Nevedel som (alebo neviem?) totiž často zabrániť, aby som sa zbavil istých, opakujúcich sa hriechov. Napr. navštevovanie omší v nedeľu – to je taký reprezentatívny príklad. Myslím, že mnohí máme rôzne typy hriechov, z ktorých sa nám nedarí vyslobodiť.

Ale čo je horšie – stalo sa to i mne v rámci tej „depky“ a viem naisto, že sa to stáva aj mnohým iným – je, že sa cítime príliš slabí na to, aby sme sa obrátili a znovu (postýkrát?) sa pokúsili tým istým pokušeniam vzdorovať. Akoby to vlastne ani nemalo význam...

Čo nám na to hovorí Pán resp. Písmo?
-

Musí prísť k novej renesancii, hlbšej než tá minulá, takej, ktorá urobí najvyššou pravdou etický moment, moment úcty k životu (Albert Schweizer)

V ľudskom srdci je obrovská priepasť, ktorú môže vyplniť jedine Boh. (Blaise Pascal)

Film známy už aj zo slovenskej televízie, ktorá ho dávala niekedy okolo Veľkej noci tohto roku je vynikajúcim spracovaním životných osudov svätého Františka a Kláry. Obaja zasvätili svoj život chudobe a službe Bohu i blížnym. Ich život bol vzorom pre mnohých, ovplyvnili zmýšľanie nielen množstva ľudí žijúcich v stredoveku, ale darí sa im to často aj dnes. Obaja sú považovaní za jedny z najväčších osobností Cirkvi.

Zjavenie vo Fatime vyšlo dosť dávno na videokazete, ale pred nejakým časom ho Paulínky vydali i na DVD. Bol to celkom dobrý nápad, pretože tento film aj napriek tomu, že je staršieho dáta, má minimum nedostatkov a je veľmi dobrým spracovaním celej postupnosti hlavných udalostí zjavení Panny Márie vo Fatime.