Keď som písal dávnejšie článok na tému kresťanských časopisov , celkom som zabudol na jeden, ktorý tiež považujem za taký, ktorý patrí medzi tie najschopnejšie na Slovensku. Dokonca u nás nemá ani konkurenciu. Je ním časopis Rozmer, ktorý vychádza 4 krát do roka a dá sa objednať cez kontakt na tejto webstránke.

Je jasné, že skutočný Ján Pavol II. bol nenapodobiteľný a teda nebude také ľahké nahradiť ho niekým iným ani vo filme. Či sa to úspešnejšie alebo menej úspešne podarilo práve v tomto príbehu, to nech posúdi každý sám. Mne osobne sa tento film veľmi pozdával i keď zo začiatku som si nevedel na túto podobu bývalého pápeža chvíľu zvyknúť.

Ešte ste nevideli tento výborný film o tom ako zachrániť manželstvo v kríze? Tak to by ste si ho mali čím skôr zohnať. Film o tom ako Boh a láska dokážu premôcť sebectvo a rôzne závislosti, ktoré likvidujú manželský vzťah. Príbeh ponúka recept na to ako si získať srdce partnera, ktorý je zo spoločného života už dostatočne znechutený.

Skutočný príbeh o mladom dievčati, ktoré svojou odvahou, dobrotou a otvorenosťou odpúšťať, zmenilo životy mnohých ľudí, ktorí ju poznali. Film o dievčati, ktoré sa za zlobu dokázalo odplácať láskou. Šialenstvo? Asi nie, skôr hrdinstvo, lenže chce to silnú osobnosť, čerpajúcu silu od Boha.

Všimol som si neblahý fenomén (a to aj u seba), že kresťania neprikladajú veľký význam viere v apokalypsu a v druhý príchod Pána Ježiša na zem. Všetci máme svoje životy, snažíme sa ich nejako žiť – občas úspešne, občas s obtiažami – a stáva sa, že, hoci veríme v Krista a chodíme do kostola, Kristovo definitívne zjavenie sa svetu (apokalypsa = zjavenie) nejako nevnímame. Možno sme si tohto článku viery vedomí, ale akoby sme ani nechceli, aby Pán už prichádzal – tak, ako často nechceme zomrieť, hoci spása po smrti sa nedá porovnať s pozemským životom.

Jednoducho povedané, chceme si žiť svoje životy a nie umierať, alebo mať životy narušené, ba prerušené apokalypsou. Prikladáme tomuto životu veľký význam a články viery o „očakávaní budúceho veku“ sú možno vedome, možno nevedome odsúvané.

Je to správne? A ak nie, čo máme robiť – vari ignorovať pozemský život?
-

Geniálny Dr. House na poli medicíny a biochémie, nemúdry Dr. House na poli kresťanského myslenia. Opäť bola epizóda, kde pacientmi boli veriaci ľudia a House mal tak príležitosť vyjadriť svoj rázny postoj voči náboženstvu. Jeho slová boli ofenzívou vo viacerých dialógoch, ktoré som si všetky nezaznamenal, avšak zaujala ma jedna jeho poznámka, ktorá istým spôsobom reprezentuje danú epizódu: „Ako to, že všetko dobré, čo sa stane, je vždy dielom Boha?!“

Hoci je House neveriaci, môžeme voči nemu argumentovať Bibliou, pretože vyriekol štipľavú otázku, ktorá úmyselne dráždi učenie Cirkvi. Preto sa Cirkev môže obhajovať práve týmto svojím učením.
-

Stavba múru pokračuje. Kam až dosiahne? Bude z neho nová Babylonská veža? Dnes nie som celkom presvedčená, že stavba splní svoj cieľ. Až dosiahne stanovenú výšku, bude zbúraná a zas zostane hromada črepín, pichľavých... rozfŕknutých navôkol. Ako po bombe!