Keď lekár urobí zlý zásah, môže to znamenať aj smrť. Keď výchova zasiahne deti zlými výchovnými prístupmi, môže to znamenať, že také deti budú parazitovať na našej spoločnosti dobrých 50 rokov.(PhDr.Jaroslav Řáda- český psychológ)

Minulý týždeň som bol v Detskom domove v Tŕní. Keďže riaditeľ tam práve nebol, rozprával som sa s pani, ktorá mi bola predstavená ako „vedúca“. Prišiel som sem s úmyslom opýtať sa či sú otvorení profesionálnej rodičovskej starostlivosti. Chcel som to zistiť preto, aby som vedel či má význam dať telefónny kontakt na toto zariadenie do letáku propagujúceho tento typ starostlivosti.

V túto nedeľu som bol počas svätej omše na spovedi. Keďže v rámci prípravy na ňu som v predvečer nedele listoval trošku v mysli, čo všetko viem o sviatosti zmierenia, spomenul som si (vlastne nenáhodne) na moment tzv. dokonalej ľútosti a na jej moc. Zatúžil som nejak vyjadriť Bohu, že mi je ľúto mojich hriechov a chcel som pokročiť vo svojom duchovnom vývoji tým smerom, že tento raz bude moja ľútosť takzvane dokonalá.

Lenže nevedel som, ako si takúto ľútosť vzbudiť. Iste, v Katechizme aj na internete nájdeme všeličo, ale sú to najmä podmienky, čo musia byť splnené, aby ľútosť bola dokonalá. Ale postup? Nejaký spirituálny návod, ako na vec? Ako si ju vzbudiť konkrétne? To som nenašiel ani v anglicky písaných zdrojoch (hoci dnes po spovedi už áno – link uvádzam na konci článku).

Napriek tomu som si nejak spontánne vyvolal ľútosť a snažil sa postupne naplniť spomínané podmienky. Svoj názor a na sebe uplatnený spôsob, ako si vzbudiť dokonalú ľútosť, Vám, drahí čitatelia, dnes v tomto blogovom článku predkladám a vrúcne odporúčam. :-)
-

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Podľa panteizmu sú všetky veci časťou Boha. Boh ale nemôže mať časti, lebo potom by musel niekto iný určiť hranice častí.Podľa panteizmu by jednotné súcno muselo byť zo všetkých strán absolútne dokonalé. Je ním svet? V žiadnom prípade!Podľa panteizmu sa pripúšťa zákon príčinnosti pre jednotlivé veci, popierajú sa však jeho hodnoty pre celok: pripúšťa sa, že svet je si sám príčinou svojej existencie, dal si, čo skôr nemal. To je ale nezmyselná domnienka.Že Boh v človeku prichádza k sebavedomiu a v kameni, rastline a zvierati má zostať bez vedomia, či málo vedomý, to sa nedá pochopiť a presahuje ľudskú logiku.

Súčasná globálna hospodárska kríza nie je len tak maličkou búrkou, ktorá zas prehrmí. Je to zlomové obdobie, o čom svedčí aj pápežova reakcia na ňu – sociálna encyklika „Caritas in veritate“, ktorú prednedávnom zverejnil Svätý otec Benedikt XVI.

V článku ponúkam malú úvahu o tejto kríze, jej príčinách, kríze ekonomických a duchovných hodnôt, východiská z Benediktovej encykliky, a tiež nechýba môj názor, ako bojovať proti nadvláde peňazí (plutokracii) a kde treba začať.
-

Pán Ježiš hovorí: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48) A Druhý vatikánsky koncil bystro dopĺňa: „Všetci veriaci v Krista akéhokoľvek stavu a postavenia sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky.“ (Lumen gentium, 40)

Je to jednoznačná a všeobecná výzva k svätosti adresovaná Božiemu ľudu putujúcemu tu na svete. Teda nám.
Zamýšľal som sa ale, či sa to dá... byť svätcom v dnešnom svete resp. v dnešnej tzv. vyspelej časti sveta. Odpoveď, ktorá hovorí jasne a zreteľne „áno“, mi nepostačuje. Potrebujem vedieť ako, lebo sa mi na prvý pohľad zdá, že je to ťažšie než v minulosti. Isteže, ten, kto ide na misie a pomáha v charite kdesi v Rusku či v treťom svete, tak tam sa „umŕtvovanie“ a askéza, ako i skutky milosrdenstva robia o čosi ľahšie, pretože je tam po tejto stránke obrovské množstvo práce.

Čo ale vo svete plnom internetu, počítačov, biznisu, politickej a náboženskej plurality, voľného času, taktiež vo svete civilizačných problémov – akými sú rozvrátené rodiny, majetkové spory, divoké hádky, časový stres a tzv. deadliny, intrigy v kariére a takpovediac „bolesť z ostrých lakťov“ (z prehnanej asertivity) a tak podobne?

Dokážeme, drahí čitatelia kresťania, byť v našej dobe a našich podmienkach svätí?
-

Je chvályhodné, že pri pastoračných centrách i povedľa kostolov vyrastajú pekné športoviská. Mládež sa má kde vyšantiť, zašportovať si. Nemusí sa flákať po uliciach či vysedávať v krčmách. Na ihriskách sa nepoužívajú vulgárne slová, nepopíja sa alkohol a vylúčené sú aj cigarety. Všetko svedčí o tom, že správcovia športovísk majú obrovský záujem na zdraví mladých ľudí. Po vyšantení sa nasledujú "stretká", kde mladí medzi sebou komunikujú, riešia problémy, čerpajú aj z duchovnej studnice v prítomnosti kňazov. Veľmi veľa v tejo oblasti robia najmä saleziáni. Vychovávajú kvalitných animátorov a tí potom dohliadajú na dianie, tvoria program a pretože sú to takmer všetko mladí ľudia do 30 rokov, aj sa zapájajú do športových zápolení.