Blogy

Nebojme sa priznať si, že sme tak slabí...

"Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol", znel tretiu pôstnu nedeľu záver druhého čítania z prvého listu sv.apoštola Pavla Korinťanom.

Väčšina kresťanov žijúcich svoju vieru by mohla hrdo so skrytým úsmevom na tvári povedať: "toto sa mňa už nemôže týkať"...veď sa pravidelne zúčastňujem na sláveniach Eucharistie, pravidelne sa modlím, denne sa modlím ruženec, robím dobré skutky...a predsa z úst práve týchto kresťanov počúvam, ako sú na liekoch, lebo nimi lomcuje zúfalstvo a depresia. Nevedia prečo, ale je to tak...

Môže byť aj chrípkové ochorenie úžasné?

Pred nedávnom som od priateľky, s ktorou sa každý deň spolu tešíme zo slávenia Eucharistie v jednom malom kostolíku na brehu Dunaja, dostala knihu "Autobiografické spisy" (Dejiny duše) sv.Terezky Lisieux. Priniesla mi ju ako "povinné čítanie", poznajúc môj vrúcny a dôverný vzťah s Pánom, vediac o mojich nezodpovedaných otázkach...,či je vôbec možné takto ľúbiť, či je ešte niekto, kto tak prosto a tak jedoducho a pritom stále viac a viac s tou úžasnou radosťou v srdci, s tou veľkou túžbou vyhádzať z neho všeko, odhodlane úplne všetko, čo by zaberalo miesto pre lásku Ježiša...

Prečo dostávať pohľadnice len na Veľkú noc?

Pôst má svoju príťažlivosť a je zamyslením i očakávaním, toho čo bude nasledovať po ňom. Čo mňa na pôste fascinuje, je kríž a Ježišova pokora pred mocnými sveta, ktorí ho odsúdili na smrť!

Slová ktoré neradi počujeme

Kríž, krížová cesta, utrpenie, pokora, smrť,...to je len pár slov, ktoré budú v tomto pôstnom období zaznievať z našich kazateľníc, budú to slová ktoré tak neradi počujeme, nad ktorými sa tak neradi zamýšľame. Veď Kristovo vykupiteľské dielo sa začína na kríži.

Slová srdca

Každý deň je nová šanca,

nový začiatok.

Ak sám sa nepozdvihnem,

kam odídem.

Ak neuvidím pravdu,

možno nechcem.

Ak sa bojím pádu,

len sa chcem.

Spomeniem si na svoj vnútorný plač,

Štefan Šmálik, kňaz, pedagóg, historik, väzeň pre vieru v Boha

Je mnoho ľudí, ktorí žili medzi nami, aktívne pracovali, rozdávali sa v prospech iných, vždy boli napomocní... Určite medzi nich patril aj kňaz Štefan Šmálik. Neunavný robotník vo veci Pánovej... Odišiel uprostred práce... Zostalo po ňom mnoho literárnych prác, prác z histórie, preklady, samizdaty.

Pohľad na Augustína

1. Jeho čas
Osobnosť a dielo Augustína, filozofa a teológa súčasne, sa zaraďuje do dejinného obdobia patristiky. Patristika zahŕňa obdobie asi od r. 100 až do r. 700. Toto obdobie, ako je aj mnohým istotne známe, je obdobím konštituovania kresťanstva ako náboženstva, je obdobím prvých cirkevných snemov, obdobie bludov a boja proti nim; obdobie systému cirkevných otcov, medzi ktorými vyniká osobnosť Augustína. Cirkev mu tak priznáva titul cirkevný otec (patristika - pater). V období patristiky boli známe dve skupiny osobností – skupina tých, čo odmietali vo svojich teologických úvahách filozofiu a druhá skupina, ktorí sa zas snažili zladiť filozofiu s teológiou, a to sa dialo rozličným spôsobom. Medzi tých, ktorí využívali grécke myslenie v prospech zjavenia patrí napr. aj Pavol, apoštol, ktorý je autorom početných spisov (listov) Nového zákona. A aj keď sám kladie do protikladu múdrosť filozofov a múdrosť Božiu (Porov. 1 Kor 2,1-16), v jeho učení možno badať isté prvky gréckeho myslenia pretransformované v prospech Zjavenia. Sústreďme však svoju pozornosť na Aurelia Augustina, ktorý patril medzi tých, ktorí si zobrali filozofiu ako pomocníčku pri svojich teologických úvahách.