Téma, ktorá mnohokrát vháňa červeň do tváre, nervozitu na pery, neistotu do slov. Mnohokrát nenávisť a nepochopenie ba dokonca aj odsúdenie. Aká je vaša viera? Na to nech si odpovie každý sám.

Hovorí sa, že šaty robia človeka.
To akoby niekto povedal, že jediným pohľadom dokážem zistiť aký ten dotyčný je. Ale sami uznáte že to pravda v žiadnom prípade nemôže byť. Šaty môžu tak maximálne prezradiť to ako na tom dotyčný je finančne.

Malá Terezka, ako Tereziu z Lisieux katolíci familiárne nazývajú,žila na konci 19. storočia.
Keď som kedysi dávno čítal prvýkrat jej životopis, vôbec ma nezaujal. Nedokázal som sa preniesť cez pre mňa trocha nasladlé a možno aj detinské vyjadrovanie. Nechápal som, prečo ju Cirkev vyhlásila za svätú a učiteľku Cirkvi.
Aby človek mohol pochopiť jej veľkosť, musí čítať akoby pomedzi riadky a odfiltrovať, čo nie je podstatné. Musí pochopiť, že vyjadrovanie ktoré mu možno vadí, je plodom doby v ktorej žila, či jej prirodzených psychyckých daností.
Francúzska Cirkev bola v tom čase pod vplyvom jansenizmu. Veľmi (až prehnane) sa vyzdvihovala božia spravodlivosť, hovorilo sa o božom súde, zatratení, pekle...o potrebe odčiniť svoje hriechy
Terezka už ako dieťa nemala na ružiach ustlané. Mama jej zomrela ešte ako malému dievčatku. Táto udalosť zanechala v jej živote hlbokú ranu, ktorá spôsobila, že v detstve bola precitlivelá a psychicky labilná. Istá slabosť ju sprevádzala celý život.

Známe podobenstvo o žene, ktorá mala sedem mužov – bratov. Všetci jeden po druhom zomreli. A vo vzduchu otázka – Ktorému z nich bude patriť žena v nebi? V nebi sú ľudia ako anjeli, nevydávajú sa, neženia sa :( V prvom momente mi napadlo, že je to dosť blbé, veď byť ženou a vedieť, že na svete sú muži, myslím presnejšie na muža, ktorý je stvorený pre mňa, je úžasné.

Sociológovia hovoria, že neexistuje jeden koncept chudoby, ktorý by bol všeobecne platný a prijatý a rovnako neexistuje žiadny všeobecne prijatý spôsob jej merania. Napriek tomu je chudoba už niekoľko rokov strašiakom pre mnohých.

Zase raz je to tu. Z detskej počujem neuveriteľný vreskot a plač. Ondrej celý zúrivý kričí: Hana, ja ťa nenávidím!!! Už ti nikdy nič neodpustím. A Hanka tiež plače o stošesť. Stalo sa, ako už aj často predtým, že Hanka zničila Ondrejovi obľúbenú hračku. Roztrhala mu jeho vtáčika.

Som pekná? Tak znie otázka každej ženy. Som skutočne krásna? Naozaj?
A na druhej strane stojí očakávaná odpoveď: Očarujúca. :) Niekto by si povedal. Hlúpa otázka - typické ženy. Ale pozor! Nejde tu len o vonkajšiu formu krásy. Žena chce byť krásna celá. Načo? Prečo? Správne - pre niekoho. Stojí o mňa niekto? O moju krásu? Stojí za to snažiť sa byť pekná? Dievča hľadá pre koho by jej krása bola darom. Žena sa chce darovať. To je základná potreba jej duše. Byť pekná a svoju krásu darovať. Ako kvet.