Opravovali sme schody do kostola.
Robili sme aj bezbariérový vstup.
Ten dnes patrí k bežnému komfortu života.

Voňajú.
Tak, ako dokážu voňať len ony.
Svojou charakteristickou vôňou.
Možno ju aj ty cítiš.
Aj takto, z obrazovky počítača.

O kvetoch hovoríme, že sú pekné, krásne, prekrásne...
Tešíme sa z nich a tešíme nimi druhých.

Ani vysoký kmeň, ani široká koruna nie sú istotou,
že strom porastie rovno hore.
Ak sú korene zapustené na nesprávnom mieste,

Keď sa človek „vyfarbí“ zvyčajne to nedopadne dobre.
Keď sa kvietok vyfarbí, je to radosť pre oči. :)

Medovka, tulipán a Anemone coronaria Hollandia.
Partia z dvora.
Jej prví dvaja členovia sú mi už „notoricky známi“.
A tretí?

Táto otázka sa znovu a znovu stáva aktuálnou, hoci je vlastne už mnohorako zodpovedaná. Dnes mi napadla v súvislosti s poslednými posolstvami zo zjavení Pána v Írsku, kedy Pán Ježiš rozprával o potrebe očistenia sveta. Toto očistenie v kontexte celkového obsahu súčasných svetových udalostí je čo do podstaty vecou

1.) dopustenia utrpenia na ľudstvo z rúk Božích nepriateľov,

2.) zoslania utrpenia na Božích nepriateľov v záujme ich obrátiť.

Prečo však vlastne musíme trpieť? Z Písem dokážeme čítať, že nám, veriacim v Pána Ježiša, vždy všetko slúži na dobré, ale vedeli by sme toto dobro z utrpenia nejako konkretizovať?