Niekedy dávno som nedbal na prežehnanie ako na niečo skutočne podstatné. Dokonca som si myslel, že modlitba by mala začínať stíšením sa a uvedomením si Božej prítomnosti, a to bez prežehnania. A prežehnať sa pred nejakou činnosťou, učením alebo jedlom? Na to som už vôbec nemyslel.

V tomto semestri však nahliadame na dogmatike v škole na Boha, skúmajúc Jeho trojičnú podstatu. Už sme na konci semestra a okrem veľkého bohatstva reflexií si odnášam do života akýsi pokrok v mojej spiritualite v podobe akceptácie významu prežehnania. Isté základné myšlienky, aký význam má pre nás, kresťanov, prežehnanie a viera v Najsvätejšiu Trojicu, Vám zhŕňam, drahí čitatelia, v tomto, na konkrétny duchovný život orientovanom blogovom článku.

Na Slovensku prebieha už nejaký čas petícia za voľnú nedeľu. Podporiť ju svojim podpisom možno na stránke petície.

Sú hradby, ktoré treba obnovovať
a sú hradby, ktoré treba rúcať.

Tie prvé sú postavené zo skál,

Článok je opisom vlastnej spirituálnej skúsenosti s objatím mojej duše Božím svetlom. Vychádza z praxe môjho duchovného života a prináša opis mnohonásobného zážitku temnoty mojej duše po tom, ako spácham vážny hriech. Vtedy totiž Božie svetlo akoby zavelí na ústup a mňa akoby Pán nechal do istej znesiteľnej miery napospas Zlému a jeho negatívnym temným myšlienkam, aby som pochopil, čo som si svojím hriechom de facto vo svojej slobodnej vôli zvolil.

Niekto potrebuje k životu pevnú zem pod nohami.
Niekomu stačí držať sa nad vodou.

Sme takí, všelijakí.

Ale jedno máme spoločné.

Krása, prázdnota, úspech, bolesť.
Kvety, listy, plody, ostne.

Človek a príroda.

Rovnaký príbeh, rovnaký osud.

Každé mesto má svoju históriu, svoju atmosféru, svoje stavby.
Každý človek má svoje rozmýšľanie, svoje reakcie, svoje skutky.