Spomeňte si na Kristove slová: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený“ (Jn 10, 9).
Nebojte sa vojsť do budúcnosti bránou, ktorou je sám Ježiš.

Bol raz jeden statkár a nádenník. Statkár nemal žiadnu vieru, ani rodinu, len zopár priateľov.
Nádenník žil v malej chalúpke so svojou vernou manželkou a deťmi. Statkár niekedy nazeral cez okienko domu dovnútra a videl ho modliť sa s rodinou.

Aj prirodzené dary môžu účinne prispievať ku spáse duší, človek ich však má dať do služby, len ak ho k tomu zvnútra podnecuje čnosť, lebo iba čnosť mu pomôže načerpať sily aj na to, aby dobre dokončil, čo začal.

Robme všetko, čo môžeme,
potom nám Boh dá,
aby sme mohli robiť viac.

Biskup Luciani cituje báseň rímskeho básnika Trilussu, v ktorej autor rozpráva, ako jednej noci blúdil po lese a naraz stretol starú slepú ženu. Bola to viera.

Neusilujem sa rozumieť, aby som veril,
ale verím, aby som mohol rozumieť
a verím aj tomu, že ak neverím,
nemôžem ani rozumieť.

Pokiaľ trpíme, žijeme. Niekedy pritom dokonca aj psychicky dozrievame a rastieme; utrpenie nás robí bohatšími v poznaní a silnejšími a neochvejnejšími v ťažkostiach