Keď som raz čakal na audienciu u pápeža Pia XII., v duchu som bol skľúčený. Hovoril som si: „Dobrý Pán mi dal toľko príležitostí!

„Kto verí v Syna má život večný“ (Jn 3,36). Ježiš tým nesľubuje iba vzdialenú budúcnosť, nedáva iba lacnú útechu života po smrti. Život večný začína už dnes.

Čisté srdce, to je slobodné srdce, srdce, ktoré nie je urážlivé ani zvrátené. Je to srdce, ktoré nie je dvojznačné, dvojzmyselné. V čistom srdci je istá priamosť, a zároveň plameň, vrúcnosť.

Z pohľadu viery vidím, že moja „osobitnosť“, to , čo vo mne pôsobí, že som jedinečný je:
večný úmysel, ktorý so mnou Boh má,
Božia láska ku mne, láska jedinečná, „osobná“,

Od primitívnych domcov, jaskýň a prvých chalúp dostali sme sa k domom, palácom a mrakodrapom; od cesty pešo, od mulice alebo ťavy sme prešli k autu, vlaku a lietadlu.

Uvedomili ste si už niekedy, že vo vzťahu k ľuďom používame dvojaký meter?

Môžeme sa živiť jedine pravdou. Preto som nikdy netúžila po videniach.
Na zemi nemožno vidieť nebo ani anjelov takých, akí sú.
Radšej počkám do svojej smrti.