Na stránkach denníka SME som sa dočítal o snahách moslimov postaviť mešitu v Bratislave. Čosi sa vo mne búri. Nie preto, že som kňaz a už vôbec nie preto, že mám strach z moslimov či z islamu. Naopak. Spolužitie medzi moslimami a kresťanmi (ako pravoslávnymi tak katolíckymi) je v Albánsku naozaj ukážkové. To je však iná téma daná historicky a tej sa teraz nechcem venovať. Snáď inokedy.
Podľa Mohamada Safwana Hasnu, predsedu Islamskej nadácie na Slovensku, islam používa rovnicu i + i = i vysvetľujúc, že integrita + identita = ideál. Mne je, žiaľ, nielen z učebníc dejepisu, ale aj zo súčasného diania v islamských republikách známa iná rovnica, o ktorej písal už pán Sienkiewicz. Rovnica, kde sa nič ničomu nerovná, kým nie je všetko islamské. Rovnica, podľa ktorej sa na základe Koránu šíri islam. Tá znie: „Ohňom a mečom“.

Naplánovali sme si túru. Žiadna pohodová prechádzka, ale rovno výstup na najvyšší albánsky vrch na hranici s Macedónskom. Najvyšší štít siaha do 2751 m.n.m. a z albánskej strany naň nevedie žiadny značkovaný chodník (Za komunizmu to bolo nemysliteľné a práve preto, že je na hranici, územie bolo podľa dostupných prameňov zamínované. Po komunizme sa ešte turistický ruch nepozviechal), takže jediná možnosť bol google earth a spomienky z minuloročného pokusu, ktorý skončil po 500 metroch výstupu kvôli dažďu.

Neviem, či som skvelým otcom. Ale určite viem, že mám skvelého otca. V prvom rade nebeského, potom toho telesného a jednoznačne aj duchovného. Neviem, či som skvelým dieťaťom, ale viem, aké mám deti... Pravdaže, tie duchovné. Je ich niekoľko a skoro všetko sú to duše zasvätené Bohu, niektoré staršie ako ja.

Počas júla nám Pán na území našej decézy (Rreshen) doprial ľudovú misiu. nie celkom takú, ako ju poznáme zo Slovenska. každý pracoval s tímom na území vlastnej farnosti, či skôr pastoračnej oblasti. mne otec biskup dal skvelých spolupracovníkov a zopár dediniek navyše. ako som to videl, som si zapísal do denníka a chcem sa s tým podeliť

boli sme liezť. nebolo to prvýkrát a uz sme celkom zohratí. občas postraší nejaký kameň, čo presviští kolo hlavy, občas víťazia skúsenosti nad skalou a občas strach nad schopnosťami.

hoci týždeň modlitieb za jednotu kresťanov je dávno za nami, ponúkam prácu, čo som kedysi písal z ekumenizmu o Brestskej únii. možno ako vyjadrenie aj mojej túžby po úplnej jednote...

Téza o totožnosti autora Lukášovho evanjelia a Skutkov apoštolov je všeobecne prijímaná. Teológiou kontinuity jedného diela v dvoch zväzkoch je umiestnenie smrti a zmŕtvychvstania Pána na ich rozhranie, teda do stredu dejín. Udalosti veľkej noci Kristovho utrpenia a zmŕtvychvstania sú absolútnym vrcholom dejín.