"Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." (Jn 6,56)
Ten, kto ostáva v tebe, "prináša veľa ovocia." Ovocia, podľa ktorého má byť tvoj učeník, ten, čo ostáva v tebe, rozpoznateľný. Prinášať ovocie sebaobetujúcej lásky žiada veľa námahy. Preto je tak dôležité vzájomné prebývanie - "ostáva vo mne a ja v ňom" - ty vo mne a ja v tebe.

Sestrička Rita. Ako vždy usmiata, vždy pripravená prichystať kávu a vytiahnuť zo špajze nejakú dobrotu vždy nachystanú pre prípadné návštevy. Starká. Sama hovorila, že po albánsky nevie ani slovo. Ale prijať a pohostiť každého, kto sa zastaví vie. Priniesol som jej fľaštičku propolysu. Takú peknú. Tak vravím: "Keď ho miniete, nezahoďte ju, zíde sa." Ona mi na to: "Prelejem ho hneď." A ja že netreba, veď to potom bude zasa príležitosť na návštevu. Vyslúžil som si úsmev s mamičkovským: "Dúfam, že sa zastavíš skôr, ako ten propolys minieme..."

túto krížovú cestu som pripravil ešte v seminári, podľa "pokoncilovej" krížovej cesty v seminárnej kaplnke. nech v tomto čase pôstu prinesie hojný úžitok.

Včera oslávil náš generálny vikár 82 rokov. Ducha má na 28. Pán mi pred pár mesiacmi doprial žiť s týmto múdrym kňazom v spoločnej domácnosti. Prosil predstavených, aby nebol sám a tak, hoci nie som rehoľník, som sa k nemu prisťahoval. Napriek tomu, že ho poznám už dlhšie, mal som kus obavy, ako spolu vyžijeme. Predsa len, je medzi nami rozdiel pol storočia... To, čo som našiel a čo denne prežívam prudko prekonáva moje očakávania.

Strácam sa. Ale tak mi treba. Pred pár dňami som do jedného mailu napísal: „napis nieco nech pookrejem na dusi.“ A včera som v pošte našiel: „to pookriatie na dusi by som potrebovala teraz ja od teba. vymysli nieco.“ Patrí sa zjesť čo som si sám navaril... A tak som myslel a myslel a myslel pol dňa a nič som nevymyslel. Možno som nemyslel... Potom som čosi napísal a keď padol internet, celé som to stratil. Potom som znova myslel a myslel a myslel a prišiel som k tomuto:

V Matúšovej redakcii evanjelia sa nachádza vyjadrenie „Vy ste svetlo sveta.“ (Mt 5,14). Je povzbudením, aby Ježišovi nasledovníci svietili vo svete svojím životom. V Corpus Ioanneum sa termín „byť svetlom“ vzťahuje jedine na Ježiša. Jedine On je skutočným svetlom, okrem neho „netreba svetlo lampy ani svetlo slnka“ (porov. Zjv 22,5) a v skutočnosti okrem neho iného svetla niet, On je to „pravé svetlo, ktoré prišlo na svet“ (porov. Jn 1,9) a „svieti vo tmách“ (porov. Jn 1,5). Jeho učeníci dostali „moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12), majú privilégium byť „synmi svetla“ (Jn 12,36).

Žiť ako „deti svetla“ (1Sol 5,5) nie je vždy jednoduché. Chcem sa spolu s Vami zamyslieť nad tým, čo všetko to obnáša a ako je možné takto žiť.

Listujem noviny. Tie internetové. Slovenské, talianske, albánske... Dúpniem, nestíham sa pýtať čo sa to s týmto svetom deje a som čoraz zhrozenejší... Výbuch sopky v Indonézii. Záplavy v Austrálii. Meter snehu a zemetrasenie k tomu v albánskom Peshkopi. Lavína v Libanone. To by bolo na úvod. To skutočne strašné nasleduje: Šialený šovinista v Brazílii. Škandál Berlusconi v Taliansku. Krvavé demnoštrácie v Severnej Afrike od Tunisu cez Alžírsko až po Egypt, okrem toho v Saudskej Arábii, Jordánsku a Yemene. Samovražedný útok v afgánskom Kábule. Atentát v ruskej Moskve. Stále väčšie napätie v Bielorusku. Podpaľovanie áut v Grécku. Podozrenie z predaja orgánov v Kosove. Bojkot opozície v Macedónsku. A ako čerešnička ostré strety opozície a koalície vážne ohrozujúce stabilitu krajiny v Albánsku. Práve tie posledné sa ma týkajú akosi bližšie. Veľa som o nich počul, veľa čítal a niečo aj napísal v rôznych diskusiách na blog.sme.sk a v pár mailoch. Na jeden z nich mi prišla táto odpoveď: