blogujem kratko. a blogujem malo. ale blogujem celkom rad, ale...

netelefonujeme spolu casto. vlastne, za tych niekolko rokov, co ta poznam, by som nase telefonaty spocital na prstoch jednej ruky. pozname sa skor osobne a najma vdaka christnetu, vdaka chatu.

dnes som celkom mimo. od rana. ked mi zazvonil budik, ani som ho nepocul. vstat sa mi podarilo az na pesnicku, ktorou nas zvonar domco oznamil, ze ak chcem z dnesneho dna nieco mat, tak je najvyssi cas vstavat.

bol som bol v albansku. v lete minuleho roku uz stvrtykrat. krajina, o ktorej sa u nas vie stale malo a po precitani informacii o nej na www.mzv.sk zaujem o nu nenarastie. a predsa. veci nie su vzdy take, ako sa javia...