blog presunutý na http://mojakomunita.sk/web/didymus.oamd/blog

keď mám teraz trošku času, postupne chcem zverejniť niektoré svoje seminárne/semestrálne práce. ako prvú ponúkam prácu o vzťahu otca rodiny a liturgie.
Ide o úzke prepojenie medzi prirodzeným vzťahom k otcovi rodiny a nadprirodzeným vzťahom k Bohu Otcovi. Oba tieto vzťahy chápané vo vzájomnej súvislosti prestávajú byť suchým teoretizovaním a ich prepojenie sa stáva aktuálnym problémom viery a jej prežívania v súčasnosti.

na pár chvíľ som sa dostal do tábora. takého detského, ktorý pripravil náš kaplán s partiou mladých pre deti.
záplava mien na mňa tak doľahla, že som napokon bol rád, že si ešte pamätám to svoje ;-) večer sme šli pešo na sv. omšu do vedľajšej dediny a ja som mal možnosť zakúsiť, čo je to neúnavnosť jazyka v puberte. keď sme konečne prišli ku kostolu, šibalský úsmev s výrokom: "jazyk ma ešte nebolí, porozprávame sa aj cestou naspäť" ma celkom dorazil a zmohol som sa len na tichý povzdych: "mňa už uši áno!" mal som pocit, že niektorí mladí žijú v akejsi pseudorealite nechápajúc podstatné veci. ale tešil som sa aspoň z ich túžbz hľadať, nachádzať a poznať...

6 rokov. 147 semestrálnych skúšok. štátnica z filozofie, pedagogiky, kanonického práva a teológie - dogmatickej, morálnej a pastorálnej. k tomu nespočetné množstvo strán skrípt a "vytečených nervov" nad nimi. bez "odratých kolien" by to nešlo ani s odratými ušami...

čítal som knihu o histórii jednej diecézy. jedna kapitolka mala nadpis "nie všetky vyrušenia v modlitbe sa majú odmietať" a tak predkladám jeden návrh...

včera večer som kázal birmovancom. klasická dialogická (teda mierne aliturgická) kázeň. otázky, občas odpovede. zdalo sa, že to bude kázeň ako každá iná. no stala sa mi vec, po ktorej som zabudol zatvoriť ústa a hodnú chvíľu mi trvalo, kým som dokázal pokračovať...

už dlhší čas ma uchvacuje, s akou láskou sa všetkým rovnako dávaš...