Každý človek patrí do nejakého spoločenstva; ba možno povedať, že patrí do viacerých spoločenstiev. Pojem spoločenstvo má teda veľmi bohatý obsah. Prvým spoločenstvom, do ktorého človek patrí je rodina. Ak sa hovorí o náboženskom spoločenstve, je to spoločenstvo, ktoré stojí na jednote viery; hoci sa od rodinného spoločenstva líši, nie je menej hodnotné. Ak si uvedomíme, že vzorom každého spoločenstva nie je rodinný, ale trinitárny život, do spoločenstva možno preniesť všetky autentické ľudské hodnoty. Jeho zmyslom je jednota v pluralite osôb. Vďaka tomu sa spoločenstvo buduje v milosti a utrpení vďaka rovnakému ideálu a úmyslu.

ponúkam úryvok z jedného chatu... pochopiteľne, podobnosť mien či osôb je čisto náhodná.

brat: dobrý večer :-)
sestra: práve som na teba myslela... že furt chodím na blog – a nič
brat: nestíham... musíš čítať staršie...
sestra: aj teraz som tam ešte kliknutá :) už ťa mám skoro celého prečítaného:)
brat: možno sa mi podarí teraz večer/v noci... keď už vylihujem...
sestra: už vylihuješ?
brat: už... dnes počas sv. omší som bojoval o každé slovo... tak som si poobede ľahol. som v perinke, pijem čajíky, papám cesnačik... :-D
sestra: až na ten cesnačik...
brat: no... priam idylické svätenie nedele :-)

1.tajomstvo: Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych.

Boh sa za nás obetoval. Naplno. Od Betlehemskej maštale až po kríž. Jemu to ale nestačilo... Smrťou premohol smrť a tým, čo boli v hroboch daroval život. Napokon, aby sme tomu porozumeli, zoslal nám svojho Ducha. Milovaní, nedivte sa zvláštnemu usporiadaniu desiatkov v tomto ruženci. Všetky hovoria o obete Boha, o Jeho Láske a o tom, že chce byť stále s nami a vo svojom Duchu nám dáva milosť, aby sme túto jeho obetu pochopili a Lásku žili.

Zo začiatku to vyzeralo takmer beznádejne. Nič nevychádzalo tak, ako som to mal naplánované...
V utorok večer som minul posledný kredit na to, aby som sa s Edim dohodol, kedy vyrážame. Ono stredňajšie ráno bolo kruté. Ani nie tak preto, že by som bol nezvyknutý vstávať do tmy ako skôr pre lejak, ktorý počas noci z ciest spravil rieky. Len pár kilometrov za Rrëshenom bol naprostred cesty spadnutý obrovský balvan. Nechýbalo veľa, aby sme oň opreli auto. V Tirane na letisku to vyzeralo nádejnejšie. Pod mrakom a bez dažďa. Utešoval som sa, že predsa len poletím...

Prichádzame sa modliť ruženec svetla aby sme kontemplovali „pravé Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka“. Ponúknime túto chvíľu Pánovi ako vďaku za to, že nás chce preniknúť svojím svetlom a naplniť jasom Ducha Svätého.

Hoci je október už takmer v polovici, ponúkam na pokračovanie zamyslenia ku sv. ružencu.

Boh chce byť s nami. O tom rozpráva radostný ruženec. „Prišiel na zem konať dielo spásy“. Zabudnime na pár chvíľ na čas a nechajme Ježiša aby sa na príhovor Panny Márie mohol v nás konať svoje dielo.