Naša spoločnosť ešte 22 rokov po revolúcii vykazuje prejavy ekonomického ochorenia, ktoré sa volá >niečo za nič<. Komunistické ideológie, ktoré presadzovali v praxi tento princíp najotvorenejšie, musia nevyhnutne zlyhať na obyčajnej banalite klasického konceptu ekonomickej spravodlivosti.

Súčasná globálna hospodárska kríza nie je len tak maličkou búrkou, ktorá zas prehrmí. Je to zlomové obdobie, o čom svedčí aj pápežova reakcia na ňu – sociálna encyklika „Caritas in veritate“, ktorú prednedávnom zverejnil Svätý otec Benedikt XVI.

V článku ponúkam malú úvahu o tejto kríze, jej príčinách, kríze ekonomických a duchovných hodnôt, východiská z Benediktovej encykliky, a tiež nechýba môj názor, ako bojovať proti nadvláde peňazí (plutokracii) a kde treba začať.
-

Predpoklady ekonómov vravia o piatich rokoch.Je to málo alebo veľa z ľudského života?Prečo sa to stalo?Len preto,že si Amerika napožičiavala od Európy? Áno aj.Prečo je dlh štátu na hlavu jedného Íra 6 miliónov?U nás je to 100000.Je to veľa či málo?Sú ta fakty,alebo dohady?Ale zasa sa pýtam, prečo sa to stalo?Je tu kríza,no dobre.Ale keď chcem riešiť problém, musím nájsť jej príčiny.A ja mám pocit,že sa o príčinach nehovorí celkom pravda.Spomína sa zlá hypotekárna politika, ľahký prístup k úverom, žitie na dlh a pod.Myslím,že sa o príčinách aj keď sú neviem ako objektívne, nehovorí pravda, pretože sa za nimi skrýva jedna objektívna skutočnosť, ktorú nazývame konzumný spôsob prežívania života.Konzum.Nebohým sv.Otcom počnúc,našimi otcami biskupmi končiac,cez naše staré mamy a starých otcov sa šírili a širia varovné hlasy a zdvihnuté prsty, že toto nie je dobrý spôsob žitia.A my?No čo my,tu máme výsledok.Už sa prepúšťa,už sa zachraňuje,už je tu dôsledok.Čo s tým? Ako prvá ma napadá reklama.Od rána do večera nás presviedčajú,že niečo potrebujeme.Že máme vymeniť staré za nové,že nám treba to i ono.Nepozerajte reklamu!