Ježišova cesta na Kalváriu je cestou utrpenia a samoty a táto cesta má svoje pokračovanie aj dnes. Ježiš je na nej prítomný a znáša ju v osobe mnohých tých, čo trpia chladnou

Myšlienka na smrť musí vstúpiť do nášho života – nie aby nás deprimovala a vyrušovala, ale aby nás podnecovala dobre zmýšľať a konať, aby sme nikdy nestratili z dohľadu tú obšťastňujúcu poslednú hrani

„Pomáha mi, keď vidím tento Pánov postoj: otec so synom, ktorý si myslí že je veľký, ktorý sa domnieva, že už vyrástol, a ešte je na polceste.

„Tí, čo sa upínajú na zovňajšok sa nikdy neuznávajú za hriešnikov. Ak im povieš: „Ale aj ty si hriešnik!“ – odpovedia: „Veď áno, hriechy máme všetci!“.

„Jedno židovské podobenstvo hovorí, že každý človek prichádza na svet s maličkým plamienkom na čele, ktorý nevidieť inak než srdcom, a ktorý je ako hviezda, ktorá kráča pred ním.

Môj Bože, ty vieš, že mám čo jesť a mám posteľ na spanie. Sú ešte ľudia, ktorí zomierajú od hladu a mrznú?