„Vernosť je charakteristikou slobodného, zrelého a zodpovedného ľudského vzťahu. Aj priateľ je autentickým, ak ním zostáva v ktoromkoľvek prípade, inak nie je priateľom,“ uviedol pápež František. Kristus „zjavuje autentickú lásku“, je „verným Priateľom“. Platí to aj vtedy, keď pochybíme, zdôraznil pápež s vysvetlením:

„Človek potrebuje byť milovaný bezpodmienečne, a komu sa nedostane tohto prijatia, nosí v sebe určitú neúplnosť, často bez toho, aby si to uvedomoval. Ľudské srdce sa snaží zaplniť toto prázdno náhradkami, uspokojujúc sa s kompromismi a priemernosťami, ktoré sú len chabým odtieňom lásky. Rizikom je nazývať láskou predčasné a nezrelé vzťahy, s ilúziou, že človek nájde životné svetlo v niečom, čo v najlepšom prípade je len jeho odleskom. Takto dochádza k preceňovaniu napríklad fyzickej príťažlivosti, ktorá sama osebe je darom Božím, ale je zacielená na pripravenie cesty k autentickému a vernému vzťahu s človekom.“

...Prosme o milosť vedieť niečo zanechať z lásky k Pánovi: zanechať bohatstvo, zanechať snívanie po postavení a moci, zanechať štruktúry, ktoré už nie sú primerané na ohlasovanie Evanjelia, tie závažia, ktoré brzdia misiu, tie povrazy, ktoré nás pútajú k svetu. Bez skoku vpred v láske náš život a naša Cirkev ochorejú na „egocentrickú samoľúbosť“ (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 95): vtedy sa radosť hľadá iba v nejakom prchavom pôžitku, dochádza k uzatváraniu sa do sterilných debát, k spohodlneniu v monotónnom žití kresťanstva bez elánu, kde narcizmus zakrýva smútok z pocitu nenaplnenia.

... V centre kázne Svätého Otca dnes bol úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (11,5-13), v ktorom sa hovorí o tom, ako sa máme modliť. Ježiš svojim učeníkom rozpráva príbeh o mužovi, ktorý o polnoci klope na dvere svojho priateľa a prosí ho o chlieb. Priateľ mu odpovedá, že to nie je ten správny moment, lebo je už v posteli, avšak nakoniec sa zdvihne a dá mu to, o čo žiada.

„Pán hovorí: «Váž si ho». Anjel  má moc, má autoritu, aby nás viedol. Počúvaj ho. «Počúvaj jeho hlas; nepohŕdaj ním». Treba počúvať inšpirácie, ktoré sú vždy od Ducha Svätého, avšak vnukne nám ich anjel. Chcel by som vám všetkým položiť otázku: Hovoríte s vaším anjelom? Poznáte meno vášho anjela? Počúvate vášho anjela? Necháte sa ním na ceste viesť za ruku či podnietiť k pohybu?

...kríže, ktoré vo svojom živote máme, musíme najprv identifikovať. Identifikovať svoje kríže znamená tieto kríže rozpoznať, uznať ich, že jestvujú a jasne ich prijať. Možno naším krížom je ustarostenosť o naše už dospelé deti, ktoré odišli z Cirkvi, zanechali vieru alebo žijú zlý a nemravný život. Môže ním byť naše nefungujúce manželstvo, či život, v ktorom niet radosti ani nádeje. Alebo sa možno cítime nešťastní v práci, ktorá sa nám nepáči. Možno sme sa dostali do dlhov, z ktorých sa nevieme vymotať. Tieto dlhy nám vznikli z našich hypoték, z neúspešného podnikania alebo z nerozumného nakupovania vecí, ktoré sme nepotrebovali. Možno našim problémom, a teda krížom, je závislosť na alkohole alebo na iných drogách, ktoré nám postupne menia myseľ aj osobnosť. Možno trpíme na ohováranie alebo vynášanie unáhlených súdov nad inými. Vieme, že to je rozpore s prikázaniami Ježiša Krista a aj tak to robíme. Možno naším krížom je prokrastinácia, tzn. odkladanie vecí na neskôr, čo spôsobuje, že veci sa nám veci hromadia, keďže sa neriešia, náš život sa nám zbytočne komplikuje, a my strácame dobré meno. Možno je ním naša chamtivosť alebo naše nenásytné sebectvo. Zoznam životných krížov by mohol byť nekonečný. Dôležité je však to, aby sme svoje kríže uznali a ich pomenovali.

Zacitujem vám reakciu jednej mladej dievčiny na našu slávnosť blahorečenia. Píše: „Prepáč, Anka, nemám k tebe zatiaľ žiadny vzťah.

Z príhovoru kardinála Becciu: Anna darovala Kristovi život, aby chránila poklad čistoty

...K mučeníctvu Anny Kolesárovej došlo v násilnom kontexte druhej svetovej vojny. Dnes sme od vojny dosť časovo vzdialení. Európa prežíva pokoj viac ako 70 rokov. Nemôžeme však zabudnúť ani na to, že jednota Európy bola budovaná aj vďaka mnohým verným Kristovým učeníkom, ktorí trpeli a zaplatili životom za vernosť ideálom Evanjelia. Je veľa príbehov viery, ktoré podobne ako príbeh dievčaťa Anny ukrývajú bolestné osudy mnohých neobyčajných postojov. Tie nie sú zapísané v historických knihách, ale majú byť príkladom pre tých, ktorí považujú Európu iba za abstraktnú realitu, ktorú netvoria osoby, čo verili a veria v hodnoty, ktorých sa nemožno zrieknuť. Mladá Anna svojím mučeníctvom dosvedčila, že proti zlu, násiliu a nespravodlivosti je možné postaviť dobro. Anna zlo premohla dobrom ukrytým vo svojom vnútri ako vzácny poklad. V ten osudný večer, plný bolesti a plaču otca, svedka vraždy svojej jedinej dcéry, vyhrala vzácna perla nazývaná čistota.