....Konečne, jedným z najvýraznejších momentov pre chvíle frustrácií a znechutenia môže byť poznanie, že nás okolie nie príliš dobre chápe, že sú okolo nás dokonca takí, ktorí nám výslovne hádžu polená pod nohy. Chvíľu to človek ťahá, avšak po čase, hlavne u tých slabších, sa objaví pocit frustrácie, sklamania a znechutenia. Môže to prísť dokonca až tak ďaleko, že človek praští so všetkým a oddá sa zúfalstvu.

Takýmto prípadom bol prorok Eliáš z prvého čítania nasledujúcej nedele. Všimnime si jeho príbeh.

...V priebehu stáročí svet definoval Ježiša rôzne: ako veľkého proroka spravodlivosti a lásky; ako múdreho učiteľa života; ako revolucionára; ako toho, kto sníva Božie sny... a tak ďalej. Sú to mnohé pekné veci. V zmäti týchto a ďalších hypotéz až dodnes vystupuje do popredia jednoduché a jasné vyznanie Šimona, zvaného Peter, muža pokory a plného viery: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (v. 16). Ježiš je Synom Boha: je teda po všetky veky živý, ako je večne živý jeho Otec. Toto je tá novosť, ktorú milosť Božia zapaľuje v srdci toho, kto sa otvorí Ježišovmu tajomstvu: je to istota nie matematická, ale ešte silnejšia, vnútorná, v tom, že sme stretli Prameň Života, sám Život, ktorý sa stal telom, viditeľným a hmatateľným uprostred nás. Toto je skúsenosť kresťana, no nie jeho zásluhou, nie zásluhou nás kresťanov, ale pochádza od Boha, je to milosť Boha - Otca, Syna a Ducha Svätého. Všetko toto je už v zárodku obsiahnuté v Petrovej odpovedi: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“.

Božia láska je bezhraničná. Jej veľkosť sa prejavuje v maličkostiach a v nežnosti - takto sa dá zhrnúť dnešná ranná homília pápeža Františka v Dome sv. Marty.
„On je prvý v láske“.
„Boh je taký, vždy je prvý. Očakáva nás ako prvý, miluje nás ako prvý, pomáha nám ako prvý“.
„Je to láska, ktorá sa nedá pochopiť. Kristova láska, ktorá prekonáva každé poznanie. Presahuje všetko. Tak veľká je láska Boha. A jeden básnik hovorieval, že «je ako more bez pobrežia, bez dna...», je bezhraničným morom. A toto je láska, ktorú máme chápať – to je láska, ktorú dostávame.“

...Mesiac jún nám ponúka novú výzvu, aby sme sa osobne stretli s naším Bohom. Tento mesiac nám pripomína zvláštnym spôsobom, že „Boh je láska“ a kto ostáva v láske, Boh je v ňom. Jún je mesiac Božského srdca, srdca Ježiša Krista. Božiu lásku si ťažko vieme sprítomniť, precítiť, tak ľudsky, konkrétne prežiť. Sme ako neveriaci Tomáš pred zmŕtvychvstalým Ježišom: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20,25).

Pre nás ľudí naše srdce je sídlom a znakom našej lásky. Ako to tvrdíme v našich výrazoch a tvrdeniach, keď niekoho milujeme, bije nám srdce pre neho; človek bez lásky je človek bez srdca; matka by dala srdce pre svoje dieťa. Milujúci človek pritúli milovanú osobu k srdcu. Srdce je teda ľudský životný orgán, ktorý zaujíma centrálne miesto v našej bytosti a činnosti, v našej fyzickej i psychickej existencii.

….Niet potom divu, že keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že Boh sa cez ňu narodí ako človek, jej povedal, že jeho meno bude Emanuel. Emanuel po hebrejsky znamená Boh s nami. Ježiš je teda Boh, ktorý si s nami ide utvoriť vzťah. A tiež nás neprekvapí, že Ježiš neskôr svojim učeníkom povedal: „Už vás nenazývam sluhami, ale priateľmi.“ A kto je priateľ? Je to človek, s ktorým mám životodarný vzťah. A  neprekvapí nás ani to, čo nám Ježiš hovorí v dnešnom evanjeliu: „A hľa ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.” Ježiš je Boh s nami.

V tomto zmysle nám dnešný sviatok Najsvätejšej Trojice vrhá svetlo na najmenej päť vecí z nášho života.

Dnes máme Turíce a preto je namieste sa pýtať: Kto je Duch Svätý? Je veľmi ťažké nájsť odpoveď na túto otázku. Patriarcha Antonij Bloom (1914-2003) spomína na svoje stretnutie s istým Japoncom. Japonec hovorí: „Myslím, že už chápem, čo sa hovorí v kresťanskej viere o Otcovi a Synovi, ale absolútne neviem pochopiť význam toho ctihodného vtáka!“

Aj pre mnohých kresťanov je tento „ctihodný vták“ veľkou neznámou. Veľkou neznámou bol aj v prvotnej Cirkvi. Keď prišiel Pavol do Efezu, našiel tam akýchsi učeníkov: „A im povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý.“ (Sk 19, 2) U mnohých dnešných kresťanov je situácia lepšia, ale predsa nie ešte celkom uspokojivá. Ak je Duch Svätý Božím darom, mali by sme sa pokúsiť aspoň čosi z tohto tajomstva pochopiť. Kto je teda Duch Svätý?

...Ostaňte v mojej láske“ (Jn 15,9). - Ostať v Ježišovej láske. Prebývať v prúdiacej Božej láske, trvalo sa v nej udomácniť, to je podmienkou ako zaistiť, aby naša láska postupne nestratila na svojom zápale a odvahe. Aj my - tak ako Ježiš a v Ježišovi - máme s vďačnosťou prijímať lásku, ktorá pochádza od Otca a ostať v tejto láske, usilujúc sa neodlúčiť sa od nej egoizmom a hriechom. Je to plán náročný, ale nie nemožný.

Predovšetkým je dôležité uvedomiť si, že Kristova láska nie je nejakým povrchným sentimentom. Je základným postojom srdca, ktorý sa prejavuje životom podľa jeho vôle. Ježiš totiž hovorí: „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske“ (v. 10). Láska sa uskutočňuje v každodennom živote, postojmi, činmi; ak nie, potom je iba niečím iluzórnym. Sú to iba slová, slová, slová: to však nie je láska. Láska je vždy konkrétna, každý deň. Ježiš od nás žiada, aby sme zachovávali jeho prikázania, ktorých zhrnutím je toto: „Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“