Národný týždeň manželstva je oslava manželského vzťahu. V súčasnej spoločnosti vidíme veľa zlých príkladov vzťahov a často sa ľudia vystatujú svojím sebeckým, arogantným životným štýlom.

Hovoriť o rodine znamená hovoriť o láske. O akej láske? Nie o hocakej, ale o láske jedného muža a jednej ženy, ktorá je totálna, úplná a otvorená pre život, teda plodná; o láske, ktorá ma za cieľ doplňovať sa, dávať sa a dávať život, teda o láske manželskej.

Na svete prevláda model rodiny založenej na manželstve ako spoločenstve muža a ženy spolu s ich deťmi. Spoločenstvo jedného muža a jednej ženy, čiže monogamické manželstvo nie je vlastné iba kresťanskému svetonázoru. Je to skutočnosť sociologická, nadpolitická a nadnáboženská, ktorá najlepšie vyhovuje ľudskej prirodzenosti. Je pravda, že jestvujú ešte kraje, kde sa zachovalo mnohoženstvo, polygamia. Je ich však stále menej. My si azda myslíme, že napríklad africkej žene nevadí tento štýl života. Tak zmýšľal istý kazateľ v Tanzánii. Pamätám sa však na silnú reakciu afrických žien na kongrese o manželstve v tejto krajine, keď jedna z nich energicky reagovala: „Aj ja, africká žena, chcem mať jedného muža celého pre seba!“ Tým len vyjadrila hlbokú túžbu všeľudskej prirodzenosti.

„Pamäť je veľmi dôležitá k tomu, aby sme pamätali na prijatú milosť.
Lebo ak stratíme tento entuziazmus, ktorý pochádza zo spomienky na prvotnú lásku, prichádza to preveľké nebezpečenstvo kresťanov: vlažnosť. Vlažní kresťania. Stoja tam nehybne a áno, sú kresťanmi, no stratili pamäť počiatočnej lásky. A prišli o entuziazmus. Stratili tiež trpezlivosť - tú schopnosť „tolerovať“ veci, ktoré život prináša, v duchu Ježišovej lásky, to tolerovanie – nesenie ťažkostí na pleciach... Úbohí vlažní kresťania sú vo veľkom nebezpečenstve.“

Ježiš je naplnením Božích prisľúbení, pretože on dáva človeku Svätého Ducha, „živú vodu“, ktorá hasí smäd nášho nepokojného srdca, hladného po živote, láske, slobode, pokoji, smädného po Bohu.

Pravá láska je milovať a nechať sa milovať. Je ťažšie nechať sa milovať než milovať. Preto je také ťažké dospieť k dokonalej láske Boha.

Páči sa mi táto myšlienka o snívaní v rodine. Všetky mamy a otcovia snívali o svojom dieťati počas deviatich mesiacov. Je to pravda, či nie? Snívať o tom, aké bude dieťa.

„Keď srdce zatvrdne, nie je slobodné. A keď nie je slobodné, je to preto, lebo nemiluje: takýto uzáver robí apoštol Ján v prvom čítaní [1 Jn 4,11-18]: «Dokonalá láska vyháňa strach: v láske niet strachu, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske». Nie je slobodný. Vždy má strach, že sa stane niečo bolestné, niečo smutné, čo človeka donúti urobiť v živote chybný krok alebo ohroziť svoju večnú spásu... Víria v ňom mnohé predstavy, lebo nemiluje. Kto nemiluje, nie je slobodný. A ich srdce bolo zatvrdené, lebo sa ešte nenaučili milovať.“