A ak sú ľudia zranení, čo robí Ježiš? Vyčíta im, prečo sú zranení? Nie, prichádza a berie ich na ramená. A toto sa volá milosrdenstvom. A keď Boh napomína svoj ľud: «Milosrdenstvo chcem, a nie obetu!», hovorí o tomto.“

„Kto si, že zatváraš dvere svojho srdca pred mužom či ženou, ktorí sa chcú polepšiť, vrátiť sa späť do Božieho ľudu, pretože Duch Svätý sa dotkol ich srdca?“ – pýta sa Svätý Otec. Pôstne obdobie nech nám pomáha neurobiť chybu tých, ktorí opovrhli Ježišovou láskou k ochrnutému len preto, že to bolo v rozpore so zákonom:

Ako môžeme dôjsť k tomu, aby sme boli istí a vytrvalí vo viere? My prechádzame výstupmi a pádmi, v niektorých momentoch sme si vedomí Božej prítomnosti, toho, že Boh nás cestou sprevádza, inokedy na to zabúdame. Je vôbec možné usilovať sa o stálosť v oblasti, akou je viera?

Modlitba starých rodičov a seniorov je darom pre Cirkev, je bohatstvom! Je mocnou injekciou múdrosti aj pre celé ľudské spoločenstvo, najmä pre to, ktoré je príliš zamestnané, priveľmi zaneprázdnené a príliš roztržité. Niekto predsa musí aj im vyspievať Božie znamenia, ohlasovať Božie znamenia a modliť sa za nich!

Pozrime sa na Benedikta XVI., ktorý sa rozhodol stráviť v modlitbe a načúvaní Božiemu slovu poslednú etapu svojho života! Je to nádherné! Jeden veľký veriaci minulého storočia z pravoslávnej tradície, Olivier Clément, hovorieval: «Civilizácia, v ktorej niet modlitby, je civilizáciou, kde staroba už nemá zmysel. A to je desivé, my potrebujeme predovšetkým seniorov, ktorí sa modlia, pretože staroba nám je daná pre toto.» Potrebujeme seniorov, ktorí sa modlia, pretože staroba je nám daná práve na to. Modlitba seniorov je nádherná skutočnosť.

Môže mi Ježiš dôverovať? Môže mi dôverovať, alebo som človekom dvoch tvárí? Tvárim sa ako katolík, ktorý je blízko Cirkvi, no potom žijem ako pohan? - ‚Veď Ježiš o tom nevie, nikto mu to predsa nepôjde vyrozprávať.‛ - On to vie. «Nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.» Ježiš pozná všetko to, čo je v hĺbke nášho srdca: Ježiša nemôžeme oklamať. Nemôžeme sa pred ním tváriť, že sme svätí, zavrieť oči a tváriť sa tak, a následne viesť život, ktorý nie je takým, aký si on želá. A on to vie. Všetci vieme, ako Ježiš nazýval týchto ľudí s dvojitou tvárou: pokrytci.

Pamätám si na osobné svedectvo nie tak starého muža, ktorý mi pred smrťou povedal: „Až teraz vidím, že som sa oklamal, život bez lásky nie je život!“ Ak neslúžime láske, ktorou je Boh, neslúžime životu, neslúžime ľudskosti, pretože človek sa stráca sám sebe, ak sa stráca Bohu, ktorý je láskou. Nemožno slúžiť aj Bohu, aj mamone (porov. Lk 16, 13). Ak neslúžime Bohu, vymýšľame si moderné modly. Ako múdro, pravdivo a veľmi realisticky aj na adresu našej súčasnosti hovorí Kniha múdrosti: „Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života. Toto teda bolo živým na skazu... Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu, ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti, nazývajú šťastím také veľké zlá, nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva, ale zákernícky zabíja druh druha, alebo ho zarmucuje cudzoložstvom. Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod, podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha, prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia, sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode, rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš. Lebo uctievanie modiel bezmenných je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla“ (14, 12.21-27).

Príkaz pre učeníkov a pre nás je tento: «Počúvajte ho!» Počúvať Ježiša. On je Spasiteľ, nasledujte ho. Počúvať Krista v skutočnosti vyžaduje prijať logiku jeho veľkonočného tajomstva, vydať sa na cestu s ním, aby sme svoj vlastný život urobili darom lásky pre druhých, v pokornej poslušnosti Božej vôli, s postojom odpútania sa od svetských vecí a s postojom vnútornej slobody. Inými slovami, je potrebné byť pripravený ‚stratiť svoj život‘, darujúc ho, aby všetci ľudia boli spasení, a aby sme sa stretli vo večnej blaženosti. Ježišova cesta nás vždy vedie k šťastiu! Nezabudnite: Ježišova cesta nás vždy privádza k šťastiu! Bude na nej kríž, skúšky, ale nakoniec nás vždy privedie k šťastiu. Ježiš nás neklame! Sľúbil nám šťastie a dá nám ho, keď pôjdeme po jeho cestách.

Nakoniec, láska «všetko odpúšťa, všetko verí, všetko dúfa, všetko znáša». Tu je v štyroch slovách zhrnutý program duchovného a pastoračného života. Kristova láska, vliata do našich sŕdc Duchom Svätým, nám dovoľuje žiť takto, byť takýmito: byť ľuďmi schopnými vždy odpustiť, vždy darovať dôveru, lebo sme naplnení vierou v Boha. Byť schopnými vždy dodávať nádej, lebo sme plní nádeje v Boha. Byť ľuďmi, ktorí vedia s trpezlivosťou znášať každú situáciu a každého brata a sestru, v spojení s Ježišom, ktorý s láskou znášal ťarchu všetkých našich hriechov.