Najdôležitejšiu správu svojho života

nenájdeš v poštovej
ani v mailovej schránke.

Je na kríži.

Ním Ti Boh hovorí,
ako veľmi Ťa miluje.

Ak je Boh, prečo je vo svete toľko zla? – to je jedna z otázok, ktoré trápia ľudí už dosť dlhú dobu a táto otázka sa čoraz viac transformuje do podoby výčitky adresovanej nám kresťanom, ale aj všeobecne veriacim.

Bill Hybels je pastorom pôsobiacim v Amerike, manželom a otcom rodiny, a tiež autorom viacerých pútavých kníh, ktoré nám prináša vydavateľstvo Kumran. V jednej z nich, a síce v knihe s provokatívnym názvom – Kým si, keď sa nik nepozerá?
– vyjadruje svoje presvedčenie, že "zlo zo sveta nezmizne, pokiaľ ľudia, ktorí milujú Boha a ktorí sa pálčivým problémom sveta odmietajú podvoliť, nezačnú žiť podľa svojich hodnôt – odvahy, disciplíny a lásky."

Obsah článku

1 Všeobecná skúsenosť (alebo namiesto Úvodu)
2 Moja skúsenosť – Posvätno ako majestát a totalita svätosti
3 Moja skúsenosť – Božstvo ako osobný Priateľ a osobný Spasiteľ
4 Záver

-

Ozajstná zima v decembri vyzerá takto:
nebo je krásne modré,
zlatý dážď spí prikrytý bielym snehom
a pod nohami to vŕzga tak,
ako má vŕzgať,
keď teplomer ukazuje mínus pätnásť stupňov.

Čo tak asi môže napadnúť človeku,
keď si pri nejakom texte prečíta poznámku:
„Bez jazykovej úpravy“.

Myslím, že má minimálne tri možnosti:

Ráno vyzeralo všelijako. Už skoro 2 týždne prší a tak naše už aj tak biedne cesty vyzerajú ešte biednejšie, ako obyčajne. Napriek tomu, a napriek šomraniu a odhováraniu starších a skúsenejších, som sa vybral v ono ráno učiť náboženstvo do dedinky Kurbnesh. Je to jedna z najvzdialenejších mojej farnosti. Chce to poriadne terénne auto, dobré nervy, dávku odvahy a... za dve hodinky sa tá cesta dá celkom v pohode zvládnuť.

V živote človeka je vždy niečo prvé.

Prvý plač,
prvý úsmev,
prvé slovo,
prvý krok...

Ale
keď je niečo prvé,
znamená to,
že musí byť aj niečo,