Obsah článku

1 Všeobecná skúsenosť (alebo namiesto Úvodu)
2 Moja skúsenosť – Posvätno ako majestát a totalita svätosti
3 Moja skúsenosť – Božstvo ako osobný Priateľ a osobný Spasiteľ
4 Záver

-

Ozajstná zima v decembri vyzerá takto:
nebo je krásne modré,
zlatý dážď spí prikrytý bielym snehom
a pod nohami to vŕzga tak,
ako má vŕzgať,
keď teplomer ukazuje mínus pätnásť stupňov.

Čo tak asi môže napadnúť človeku,
keď si pri nejakom texte prečíta poznámku:
„Bez jazykovej úpravy“.

Myslím, že má minimálne tri možnosti:

Ráno vyzeralo všelijako. Už skoro 2 týždne prší a tak naše už aj tak biedne cesty vyzerajú ešte biednejšie, ako obyčajne. Napriek tomu, a napriek šomraniu a odhováraniu starších a skúsenejších, som sa vybral v ono ráno učiť náboženstvo do dedinky Kurbnesh. Je to jedna z najvzdialenejších mojej farnosti. Chce to poriadne terénne auto, dobré nervy, dávku odvahy a... za dve hodinky sa tá cesta dá celkom v pohode zvládnuť.

V živote človeka je vždy niečo prvé.

Prvý plač,
prvý úsmev,
prvé slovo,
prvý krok...

Ale
keď je niečo prvé,
znamená to,
že musí byť aj niečo,

S príchodom Adventu sa u mňa akoby začala prebúdzať tichá radosť z nastávajúcich Vianoc.

Každý človek patrí do nejakého spoločenstva; ba možno povedať, že patrí do viacerých spoločenstiev. Pojem spoločenstvo má teda veľmi bohatý obsah. Prvým spoločenstvom, do ktorého človek patrí je rodina. Ak sa hovorí o náboženskom spoločenstve, je to spoločenstvo, ktoré stojí na jednote viery; hoci sa od rodinného spoločenstva líši, nie je menej hodnotné. Ak si uvedomíme, že vzorom každého spoločenstva nie je rodinný, ale trinitárny život, do spoločenstva možno preniesť všetky autentické ľudské hodnoty. Jeho zmyslom je jednota v pluralite osôb. Vďaka tomu sa spoločenstvo buduje v milosti a utrpení vďaka rovnakému ideálu a úmyslu.