Ďalšie dva listy Bratislavského misála I. objavené
Missale Posoniense I. sa pokladá za najstarší zachovaný misál bratislavskej kapituly. V súčasnosti sa nachádza v troch inštitúciách: Archív mesta Bratislavy, sign. EC Lad. 3 a EL 18; Spolok sv. Vojtecha v Trnave, sign. Fasc. 20 č. 15, TR. A. 61 (V) a Múzeum mesta Bratislavy, sig. A/9 — je takmer kompletný. Ide o notovaný misál a zvláštnosťou je, že notované sú aj časti graduála (introit, graduál, traktus, aleluja, ofertórium, communio), ktoré neboli určené na spev kňazovi. Tento misál patrí do skupiny tzv. centrálnych prameňov, ktoré reprezentujú hudobne najvyspelejšiu odnož gregoriánskeho spevu v stredovekom Uhorsku. Vzhľadom na vzorovonormatívnu povahu sprítomňuje a nahrádza celú sériu analogických pamiatok.
Liturgické texty a vydávanie liturgických kníh
Neraz sa mi dostanú do rúk rôzne texty, alebo sa iní obrátia na mňa s otákou, či nejaký text možno alebo nemožno použiť v liturgii. Hoci odpoveď je veľmi jednoduchá, v praxi s tým býva problém, preto som sa podujal znovupripomenúť v tomto článku to, čo už dávno platí. Predtým však trocha nazrieme do minulosti.
Liturgické rúcha a iné odevy podľa najnovších noriem
Cirkev odpradávna používa liturgické rúcha a tak vynikajúcim spôsobom objasňuje ale aj okrášľuje liturgické slávenia. Použitím rúch mimo liturgie zas dáva svetu najavo prítomosť Cirkvi vo svete a tak poukazuje na svoju hlavu — Krista.
Liturgické ale aj každodenné rúcha okrem toho často poukazujú aj na hodnosť svojho nositeľa, ale nie je to tak vždy.
Reportáž z čias, keď sme vedeli snívať
Ružena Dvořákova – Žiaranová: Talianske impresie
„Krásu treba nielen vidieť, ale dať sa ňou aj ovanúť, nadchnúť, ba aj očariť, uchvátiť, ale najmä zušľachtiť“, konštatuje autorka na záver svojho životného cestovateľského bilancovania. A ešte niečo: treba sa podeliť sa o prežité.
Talianske impresie, ktorými sa o to pokúša, sú viac než iba cestopisom. Uznávaná prekladateľka Ružena Dvořákova – Žiaranová na základe spomienok na dva nie veľmi dlhé pobyty v slnkom zaliatom Taliansku približuje ducha cestovania. Do osobných spomienok z navštívených miest vtkáva bohaté dejepisné a zemepisné informácie, vďaka ktorým sa môže čitateľ v duchu živo preniesť do Benátok, Florencie, Ríma či Neapolu a dozvedieť sa veľa nového.
Vojaci čistoty alebo závislosť na internetovom sexe
Môj príbeh je nudný a strašný ako všetky ostatné, ktorých desiatky, stovky nájdeš na nete v súvislosti s peklom internetového sexu. Nemá zmysel sa ním zaoberať, pracujem na tom, aby sa z deštrukčných dostal medzi tie pozitívnejšie.
...takto začína príspevok, ktorý nám bol zaslaný do redakcie (pravdepodobne ako reakcia na svedectvá v téme Pravda o pornografii a sexuálnej závislosti). Autor príspevku, ktorý si želal zostať v anonymite, ponúka svoje svedectvo ako pomoc čitateľom, ktorí taktiež zvádzajú zápas o čistotu...
Čo je to za meniny, keď meno dáva Boh
Spomienka, ktorá sa po roku 1970 slávi už len podľa regionálnych liturgických kalendárov a jej ustanovenie je na míle vzdialené od prvokresťanskej Cirkvi (v roku 1683 pápežom Inocentom XI. ako poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni). Stojí vôbec za zmienku v uponáhľanom svete dneška a aktivít v živote Cirkvi?
Reč je o liturgickej spomienke Mena Panny Márie, ktorú sme mali možnosť tento týždeň sláviť v rímskokatolíckej liturgii.
Jáchyme, hoď ho do stroje...
Zámerne som si vypožičal názov známeho českého filmu v deň, v ktorom sa osobitným spôsobom zamýšľame nad úlohou médií a informačných technológií v živote Cirkvi.
To, čo v intenciách Svěrákovho filmu dotváralo úsmevný kolorit príbehu hlavných protagonistov, pomaly a iste zostupuje z filmového plátna do každodennej reality dnešného človeka.
Skúsme sa teda pozrieť, či toto zostupovanie z filmového plátna je len o počítači s chybnou elektrónkou a humornou story, alebo o niečom hlbšom a silnejšom - o niečom, čo nielen zasahuje, ale i pretvára naše životy...
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 66
- 67
- 68
- 69
- 70
- 71
- 72
- 73
- 74
- …
- nasledujúca ›
- posledná »
články a blogy