Pravidelne robievajú kresťania pri rôznych príležitostiach rozličné kultúrne programy. Vystupujú v nich rôzne vekové kategórie. Od najmenších až po dospelých. Žiaľ aj na kresťanských akciách je už dobrým zvykom, že dievčatá vystupujú vo vypasovaných tričkách, džínsoch a legínach, neraz s namaľovanými perami ako Marylin Monroe. Keď začnú predvádzať svoje tančeky a do toho im začnú tlieskať usmievajúci sa rodičia a iní veriaci, prípadne kňazi či rehoľníci, pôsobí to značne trápne až komicky. Čerešničkou na torte tohto celého kabaretu sú animátorky, ktoré idú zverencom príkladom, aké najmódnejšie sexi oblečenie teraz letí.
Trochu ma zaráža prečo sa v poslednej dobe toľko omieľalo o sexualizácii detí a mládeže, keď prvými, kto majú tento trend na svedomí sú samotní rodičia, ktorí dovolia svojim dcéram obliekať sa ako cundričky.
Na takýchto akciách mi chýbajú ľudia, ktorí by vo väčšom počte zakričali to povestné, že "cisár je nahý". Ak nevhodnosť takéhoto obliekania nedochádza ani ľuďom v kresťanských kruhoch, tak vtedy je to ďalší signál, že soľ pomaly ale isto stráca chuť. A to je vážne. Pre svet, ale ešte viac pre samotných kresťanov.
Myslím, že by z takýchto noviniek a uvarených mlčiacich kresťanov prišlo smutno aj takým osobnostiam – vychovávateľom, ako bol napríklad Don Bosco.

Skaly v našom potoku si zatiaľ vystačia aj s ľahkým čipkovým čepcom.
Tento rok im ešte nebolo dopriate popýšiť sa hrubými ľadovými čiapkami.

V mojej „zimnej záhrade“ dozrievajú citróny. :)
Ako každý rok v tomto období.
Sú síce iba tri, ale sú to riadne „obuchy“.

Na obrazovke počítača ma dodnes tešila
fotografia fialových trniek na pozadí modrého neba,
ktorú som urobila ešte v októbri.

V prvých dňoch nového roka som mala možnosť byť na dvoch koncertoch chrámových zborov.

Sme na rozhraní.
Ako už toľkokrát predtým,
aj dnešnej noci sa stretnú koniec a začiatok.
Temnota premárnených chvíľ a svetlo nových príležitostí.