Dve hromadné pripomienky na podpísanie tu.

Októbrový vetrík už preriedil lístky trniek.
Na halúzkach je ich len pár, a aj tie už rátajú čas do „odletu“ na zem.

Podľa zákona č. 54/1956 Zb., ktorý u nás platil dlhých 47 rokov,
už odvčera som mohla byť starobná dôchodkyňa. :)

„Ťahal dedko repku, babka dedka, vnučka babku, psíček vnučku,
mačka psíčka, myška mačku.
A... podarilo sa!
To bolo radosti...“

***

„Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“
Ž 91

Boh dáva príkaz.
Pre človeka všetko dokonale zabezpečil.

V posledných dňoch sa rozprúdila silná diskusia na tému potratov. K nej by som prispel trochu aj ja a to dvoma myšlienkami z toho jedno je video-svedectvo. Ide tu o zdôraznenie niečoho dôležitého na zamyslenie, pretože niekoho sa táto problematika životne dotýka.

Pred nejakým časom som čítal, že niekde v Indii majú zvyk, že znásilnenú ženu môže dať jej muž ukameňovat(asi nie celkom legálne, ale deje sa to), aby neprežíval traumu, že žije jeho manželka, ktorá bola zneuctená, čo je aj pre muža poníženie. Pyká teda nevinná. Podobne sú na úrovni ako v Indii aj niektorí ľudia u nás, keď chcú popraviť potratom nevinné dieťa, lebo má stigmu, že bolo počaté pri znásilnení.

Či potratiť alebo nechať žiť dieťa počaté po znásilnení je do istej miery aj o veľkosti alebo malosti človeka, tak ako je tomu aj v mnohých iných prípadoch... najmä o veľkosti jeho srdca...

Na mojej „výveske“ toho nie je veľa.
Je tam jeden „oznam“ pre moju ustráchanú dušu,
jeden pre moju melancholickú dušu
a jeden – pragmatický.