„Čím robia deti mame radosť? Hrncami? Jej radosťou sú samotné deti. Vy ste darom pre Nebeskú Matku, každý z vás.“

Čím žije Slovensko? Panna Mária má narodky, ale nami od včerajšieho večera hýbe niečo iné. Niekto iný. Dá sa spojiť smrť a narodeniny? Človek blízky skoro každému Slovákovi a Slovenke a Bohorodička, pre mnohých taká vzdialená? Skúsim sa zamyslieť... už som sa. Podľa mňa sa dá.

Na otázku, ako často pri Baltskom mori fúka vietor,
by v Poľsku domáci asi odpovedali - zawsze, teda vždy.

Ale vietor fúka nielen pri mori.

Žijem obyčajný život.
Nič moc.
Obyčajné bývanie,
obyčajné zamestnanie,
obyčajné sny...

A nado mnou
obyčajné nebo.

No keď sa naň pozriem,

„Kresťania sú ako hnoj:

ak ho porozhadzujete po poli, bude vďaka nemu všetko lepšie rásť, ak ho však necháte na kope, bude príšerne páchnuť.

Ako je to s vami?“
(Francis Chan: Bláznivá láska)

Venované všetkým, ktorým som povedala, že raz do týždňa niečo napíšem... A nenapísala som.

Nazvať tento blog "Veniec miesto popola" nie je presné. Ashes to Beauty – je lepšie. Súčasne je to pieseň, ktorá ma nesie už týždeň. Namiesto popola niečo krásne... Skôr ako vás pustím ďalej, precvičím si na vás to, čo budem mať v najbližších 10 mesiacoch skoro na dennom poriadku: Dám vám domácu úlohu. Skúste si prečítať pár riadkov z proroka Izaiáša (Iz 61, 1-3).