Zo skúsenosti relativizmus robí vec dôležitejšou než všetko ostatné, keď prakticky všetkému bez rozdielu prisudzuje hodnotu.

Vybavuje sa mi komický príbeh jedného podnikateľa, ktorý prišiel na breh jazera a uvidel rybára, ako tam nečinne leží a odpočíva.
Prekvapene sa ho pýta: „Prosím ťa, prečo tu ležíš a nič nerobíš?“

Často vidíme len povrch vecí. Vidíme dianie vo svete, ale nepoznáme jeho význam. Vidíme prírodu, ale pre krásu stvorenia nevidíme jej tvorcu.

Ľudia, ktorí milujú, spievajú z lásky, spievajú z túžby. Niekedy spievajú skúšaní ťažkosťami, inokedy od radosti, a to je vtedy, keď nimi hýbe nádej.

Všimli sme si už niekedy pri Apoštolskom vyznaní viery, ako rýchlo prejdeme nad pozemským životom nášho Pána? Narodil sa, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný.

Jedného dňa, keď duša otvárala dvere duchovnosti, v hlbokej modlitbe sa Bohu ponúkla, že mu bude prinášať rôzne obety.

Ježišu Kriste, Láska najvyššia,
ty si bol vždy so mnou,
a ja som to nevedel.
Bol si tu, a ja som na teba zabúdal.
Bol si hlboko v mojom srdci,
a ja som ťa hľadal inde.