V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v Judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mt 3, 1-2)

Keď Ján Krstiteľ začínal pôsobiť, v národe vládla nespokojnosť hraničiaca so všeobecnou vzburou. Judea bola pod priamym dohľadom Ríma. Tyrania rímskych vládcov, ako aj ich rozhodné snahy zaviesť pohanské symboly a zvyky, vyvolávali odboj. Uprostred sporov a boja bolo počuť z púšte hlas, hlas burcujúci a neústupný, no predsa plný nádeje: Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Jánove prenikavé slová presviedčali poslucháčov.

Priznám sa, že keď som vkladal novú anketovú otázku (zhodnú s nadpisom článku) do hlasovacieho systému nášho portálu, bol som v očakávaní približne vyrovnaného percentuálneho zastúpenia jednotlivých odpovedí. Že hlasovanie dopadne až tak, ako uvádza obrázok, to som veru nečakal.

Prekvapujúci výsledok sa pre mňa stal impulzom pokúsiť sa aspoň v hrubých rysoch načrtnúť problémy poodohalenej reality. Uvedomujem si, že je to môj pohľad, ktorý môže byť v mnohom nedokonalý, resp. len čiastočne prezentovaný. Predsa však je výkrikom duše človeka, ktorý túži po tom, aby výsledky tohto hlasovania boli úplne iné...

Člověk současnosti je vnímavý na různé nové ideje zdánlivě odvozené z pravdy. Média jsou velmi často zneužívána k tomu, aby byla nositeli těchto ideologií, které se člověku lichotivě podbízejí slibujíce svobodu a úspěch. Uveďme příklad: mnohdy se smějeme reklamě, ale díky ní producenti sbírají obrovské zisky, říkáme si, že jsme svobodní, a přece kupujeme třeba ten „jedinečný" lék nebo prací prostředek. Nejinak je tomu na poli lidského myšlení, i to se dá skvěle manipulovat. Nám katolíkům se snaží zakódovat do paměti, že když stojíme na stráži Desatera a tradičních hodnot, jsme nenormální a staromódní. Přitom vidíme, jak vyspělé společnosti, jako německá nebo americká, prožívají hlubokou morální krizi a těžko se z ní dostávají, přesto nám to ale nevadí v přejímaní toho, co vedlo k degradaci morálky člověka, lidské osobnosti a tradičních hodnot a kultury.

Pastor George Thomas, ktorý v malom mestečku v Novom Anglicku viedol svoj zbor, prišiel raz v jedno veľkonočné nedeľné ráno do kostola a niesol hrdzavú, skrivenú starú vtáčiu klietku, ktorú položil vedľa kazateľnice.

Pán Ježiš pre nás trpel, bol za nás odsúdený. Iba farizeji zaslepení zlosťou, nenávisťou, nevideli a nechceli vidieť, že všetky slová prorokov sú o Ježišovi a že nepriateľmi sú oni. Videli to cudzinci - Herodes, Pilát. Oni, Rimania robili znaky - používali symboliku (obliekli Ježiša do bielej tuniky na znak, že nevidia na ňom žiadnu vinu).

Úvodná modlitba

Boh vidí Kristovu obetu súčasne s našim životom. Každodenne ľudia trpia a v bolestiach zomierajú. Tak náš Pán pokračuje vo svojej obete nebeskému Otcovi za spásu človeka. Krížová cesta je vlastne cesta životom.

Tento - možno až priveľmi vyzývavý názov - som zvolil zámerne. Pretože si myslím, že odráža vnímanie mnohých mladých kresťanov, ktorí prežívajú svoju mladosť, svoje partnerské a manželské vzťahy v častej konfrontácii s ponukou a lákaním tohoto sveta.

Ak chcem hovoriť o intimite človeka, nemôžem nespomenúť človeka ako takého - jeho dispozíciu milovať a byť milovaný, ba čo viac - takmer bytostnú túžbu každého z nás byť naplnený láskou.