„Buď pochválený, Pane môj, skrze sestru vodu,
ktorá je tak užitočná, dobrá, pokorná a čistá.“

Viem, Boh nepotrebuje nikoho, ale Ježiš chce,
aby sme mali podiel na jeho starostiach o ľudí.

Istý mladý človek mal takýto sen. Raz dopoludnia vošiel do nejakého zvláštneho obchodu. Za pultom stál anjel v nie práve najčistejšom plášti a so spustenými krídlami.

Do vecí, ktoré sú samé o sebe ťažké a nepríjemné,
vkladá Boh istú radosť, keď ich prijmeme z lásky.

Ľudia ma fascinujú stále viac.
Ľudia sú každodenné dobrodružstvo, len treba vedieť žasnúť.

Keby sa dnes Ježiš opýtal:
„Za koho ma pokladajú?“ (Lk 9),
možno by sme odpovedali takto:

- Mnohí ani nevedia, že existuješ.

Tvoja bolesť je hlboká a len tak neodíde. Aj ona je len a len tvoja, pretože sa viaže k niekomu z predchádzajúcej životnej skúsenosti.