Každý človek, žijúci na našej zemi, vo svojej prirodzenosti túži po šťastí. Počas rokov svojho putovania k otcovi sa zameriava na svoju životnú úlohu - hľadať šťastie. No nie vždy sa mu to darí. Veľakrát nám skúsenosť hovorí, že nájdené šťastie nebolo pravé, ale klamné a neskôr sa stalo pre človeka nešťastím. Po negatívnej skúsenosti si najmilovanejšie Božie stvorenie kladie otázku: Existuje vôbec skutočné šťastie a kde ho možnosť nájsť?

Každého úprimne veriaceho človeka, zamýšľajúceho sa nad udalosťami z evanjelia, môžu vnútorne osloviť tie najrozmanitejšie myšlienky. Myšlienka zároveň môže vzbudzovať túžbu a nadšenie pre odhodlanie zjaviť svetu pravú krásu života v spojení s Ježišom a Máriou. V tejto túžbe by človek možno rád zažil skúsenosť, vrátiac sa o 2000 rokov späť, byť prítomný ako jednoduchý pastier pri narodení Božieho dieťaťa; uctiť si ho za prítomnosti čistej Márie a Jozefa, alebo počúvať jeho slovo radostnej zvesti o Božom kráľovstve.

Boh vo svojej prozreteľnosti povolal človeka k životu v láske. Nie je možné ľudským rozumom odkryť niečo vznešenejšie, čo by mohlo naplniť jeho srdce. Uskutočňovanie lásky, ktoré má byť zviditeľnením Božieho kráľovstva vo svete, je úlohou každého, kto bol svojím pôvodcom obdarovaný darom viery. (por. Lk 17, 21). Milujúci Otec nám dôveruje a dáva nám potrebné milosti pre plnenie jeho svätej vôle. Táto dôvera nás musí viesť k duchovnej radosti a vďačnosti, ktorú je potrebné nejakým spôsobom prejaviť.

Každý človek, obdarovaný rozumom a slobodnou vôľou, môže v sebe pomaly odkrývať poznanie svojho Stvoriteľa a Pána. Otváranie vzácnych očí viery mu pomáha rozpoznávať jeho mnohé vlastnosti, ktoré nám predstavujú Božiu dokonalosť. Spomedzi všetkých sa vyníma najvznešenejšia vlastnosť, ktorou Otec prejavuje plnosť svojej odpúšťajúcej a zachraňujúcej lásky - Milosrdenstvo. Ňou sa neprestajne skláňa ku krehkému ľudskému stvoreniu, aby v ňom zjavil svoju veľkosť a krásu. (por. Mt 9, 13).

Už ubehlo niekoľko týždňov odvtedy, čo som sa zamýšľal nad anketou, ktorej výsledok nekompromisným spôsobom odhaľuje súčasný stav života viery kresťanov.
Končiac prvý príspevok som prisľúbil i pokračovanie, ktoré si vám teraz dovoľujem predložiť...

O kresťanských hodnotách...

Kresťanské hodnoty, kresťanská kultúra, kresťanské základy "kresťanskej" Európy... Až priveľmi ľahko pristupujeme na túto hru sveta o náboženských hodnotách a systémoch, na základe ktorej my sami začíname vnímať život viery a kresťanstvo ako hodnotový systém, súbor morálnych, resp. etických pravidiel svedčiacich o výške ducha kresťanov.

...my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista - Božiu moc a Božiu múdrosť. (1 Kor 1,23-24)

Prvokresťanské ohlasovanie radostnej zvesti je neodlučiteľne spojené so svedectvom kríža. Je to práve kríž, ktorého realita dodáva úžasnú silu a vedomie neotrasiteľnosti Božieho rozhodnutia sa pre človeka: "Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?" (Rim 8,32)

podľa Sacrosanctum Concilium, č. 5 - 6

5. Boh, „ktorý chce všetkých ľudí spasiť a priviesť k jasnému poznaniu pravdy (1Tim 2,4), „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi otcom ústami prorokov (Žid 1,1), keď však nadišla plnosť časov, poslal svojho Syna, Slovo, ktoré sa stalo telom, aby ohlasoval blahozvesť chudobným a uzdravoval skrúšených srdcom, ako „lekár tela i duše, sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi. Lebo jeho ľudská prirodzenosť bola v jednote osoby Slova nástrojom nášho spasenia. A tak v Kristovi sa uskutočnilo naše dokonalé zmierenie s Bohom a dala sa nám plnosť služby Božej.