V Bratislave sa uskutočnili dve podujatia – pochod Hrdí na rodinu a pochod Dúhový pride. Stručné reportáže z nich už médiá publikovali.
Teraz – 21. augusta, v deň výročia okupácie je čas na malé zamyslenie nad paralelami, alebo nad súvislosťami a dôsledkami uvedených udalostí.

August 1968 - tank mieri na budovu ČS Rozhlasu. Budova vľavo je dnešný kláštor Kapucínov, vpravo vtedy stála prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského. Foto Pavel Martinický

Zamyslenie sa zameria na aspekt, ktorý - zdá sa - akosi doteraz unikal pozornosti niektorých spoločenských autorít. Nie je však ich kritikou, je iba ponukou na zlepšenie ich aktivít, aby mohli do svojich snažení v prospech občanov Slovenska zahrnúť i tento aspekt.

V závere blogu …no nemohli posadnutého uzdraviť… som sľúbil pokračovanie témy o vzťahu zodpovednosti a duševného zdravia.
A už v blogu A predsa hrozno nie je kyslé! (Zdravie i chorobu ovplyvňujú i ľudské názory a myslenie!) som písal o psychoanalýze, že freudovské poňatie životnej filozofie a predstava o človeku sa prejavili nenápadne rozvratnými účinkami, ktoré zasiahli už samotného Freuda.
Ale situácia má riešenie.
Psychoterapeutická škola Terapia realitou na mnohé psychické problémy súčasnej spoločnosti dobre odpovedá. Náhľad na tieto problémy sa týka aj profesionálov, aj ich klientov…

Motto:
Neurológ a psychiater Viktor E. Frankl [1]:
„Predtým chodili takí ľudia za kňazom. Teraz žijeme v sekularizovanom storočí a nesmieme sa čudovať, ak je aj duchovná starostlivosť sekularizovaná. Už v minulom storočí sa však Kierkegaard odvážil vysloviť: »O duše sa už nestarajú kňazi, ale lekári.«“

Nie je to nový problém – Kierkegaard to povedal v devätnástom storočí…
V tejto súvislosti môžem citovať i výrok kardinála Martiniho, že cirkev je 200 rokov pozadu. Zdá sa, akoby si to všímala len veľmi pomaly…

Upravená snímka filmu Evanjelium podľa Matúša, INTERNATIONAL BIBLE SOCIETY

Liturgický kalendár nám na sobotu ponúka z Matúšovho evanjelia príbeh o uzdravení posadnutého (Mt 17, 14-20).
Porovnajme túto biblickú udalosť s dnešnou praxou podľa slov dvoch pápežov:
„Cirkev musí prehĺbiť poznanie o sebe samej, musí sa zamyslieť nad tajomstvom, ktoré je jej vlastné... Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna túžba konfrontovať ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju nevestu, svätú a nepoškvrnenú (Ef 5, 27), s jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes…“:
Pavol VI. – Ecclesiam suam 10-11
František – Evangelii gaudium 26
To nabáda k otázke: Prečo ani mnohí dnešní Ježišovi služobníci nevedia uzdraviť mnoho ľudí s ťažkosťami podobnými tým, aké uzdravoval Ježiš?
Veď Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ (Jn 14, 12-14)

Upravený fragment obrazu Premenenie Pána, Raffaello Sanzio da Urbino, 1518-1520

Zážitok premenenia, ktorý zakúsili apoštoli s Ježišom na hore, ich vyviedol z príliš ľudských predstáv ich doby o spáse.
Akúsi novodobú sekulárnu – medicínsku analógiu takého zážitku napísal lekár a spisovateľ Samuel Shem v knihe Mount Misery (1997) – český preklad Hora hoře (2002). Toto napínavé zasväcovanie do tajomných zákutí psychiatrickej kliniky je súčasne zábavné a presiaknuté dobrým humorom, hlbokým porozumením i poznaním; je to veľmi inšpiratívne a zábavné čítanie pre tých, čo na ceste osobného dozrievania už nie sú celkom začiatočníci, ale aspoň mierne pokročilí. Kniha vykresľuje i univerzálne vzorce správania autorít, ktoré svoju osobnú nezrelosť maskujú svojim spoločenským postavením. Nové nie sú tie vzorce myslenia, motivácie a správania, novodobá je iba ich aplikácia.
Keď sa svet odvrátil v očakávaní spásy od Krista k medicíne, psychológii a psychiatrii, je zrozumiteľné, že sa v tomto odbore objavili aj imitátori spásy podobní tým, ktorých správanie kritizoval sám Ježiš.
Medzi dušou a duchom existuje akési spojenie, vďaka ktorému objavenie – zjavenie spásy môže priniesť aj uzdravenie z duševných ťažkostí. Inokedy zasa uzdravenie duševných ťažkostí otvorí cestu k chápaniu spásy...
Preto Ježiš NAJPRV dal apoštolom moc uzdravovať a vyháňať démonov, až POTOM ich poslal hlásať evanjelium (Lk 9, 1-2).
Znalcom Mojžišovho zákona, ktorí iba iným ľuďom rečnili o spáse, ktorú sami osobne nezažili a nepoznali, Ježiš povedal, že bez poznania Písma a Božej moci sa mýlia (Mt 22, 29).

Ako by taký omyl mohol vyzerať v súčasnej dobe, zobrazuje...

Ilustrácia: fragment obrazu L'Apparition - G. Moreau, 1876. Musée d'Orsay, Paris

Drámu Herodesa a Herodias poznáme z Biblie.
Najväčší slovenský básnik P. O. Hviezdoslav ju na začiatku 20. storočia stvárnil ako príbeh o uväznení a sťatí Jána Krstiteľa. Táto významná hra otvárala roku 1955 budovu Divadla P. O. Hviezdoslava. V rôznych obdobiach ju režírovali najvýznamnejší slovenskí režiséri…
Počas liturgického roku o nej pravidelne počúvame aj z kazateľníc - až nám to môže, niekedy, pridadať ako téma, o ktorej už vieme všetko. Zvyčajne kazatelia preberajú povahu či správanie Herodesa, jeho moc a podliehanie vášňam… to už je klišé. Herodes omnoho viac, než mocným mužom bol iba figúrkou. Nebol kľúčovou postavou príbehu.
Z príležitosti liturgického čítania z Evanjelia podľa Matúša (Mt 14, 1-12) na sobotu sa nad týmto príbehom môžeme zamyslieť aj novým spôsobom…

Ilustračné foto Eugene Triguba
Ďalší biblický príbeh po dátume spotreby prináša zamyslenie nad malou úrodou evanjelizácie, akú v súčasnom svete pozorujeme.
Porovnanie dnešného liturgického čítania (Mt 13, 1-23) s praxou nabáda zamyslieť sa nad ovocím práce rozsievača.
(aktualizované!)
V porovnaní s Cirkvou prvých storočí je to dosť chabá bilancia. Vtedy tucet biskupov a hŕstka veriacich učeníkov dokázala prekvasiť svetovú mocnosť, akou bola Rímska ríša, v ktorej smrť bola iba druh zábavy.
Dnes svetom putuje mnoho hľadačov životnej múdrosti a spásy a šťastia, ale hoci kresťania prevádzkujú spústu internetových portálov s kresťanskými návodmi na život, kresťanské Cirkvi majú tisíce biskupov a asi pol milióna kňazov, vyše miliardy veriacich, tak v Európe sa kostoly predávajú alebo sú opustené, lebo ...?
Lebo tu niečo nefunguje! Niečo je inak, ako v prvej Cirkvi.
Odpoveď na otázku, čo to môže byť, ukazujú biblické výroky v novom kontexte - v akom sa Cirkev javí dnes:

Otázky z homílie pápeža Fratiška – Sme schopní zažívať bolesť druhých, trpieť s trpiacimi, vcítiť sa do situácie druhých, do situácie ich utrpenia? – majú jedno spoločné: ukazujú na nedostatok empatie.
Ak mu chceme čeliť, je dobré porozumieť aj tomu, ako sa takýto nedostatok empatie vyvinie a prejavuje.
Téme sa kedysi venovala i relácia slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu:
Očami viery, vedy a kultúry: Patologické dôsledky porúch vo vývine - Narcizmus.
Nielen slová pápeža Františka, ale aj slovenská súčasnosť ukazuje, že táto téma je stále aktuálna. Preto reláciu Vatikánskeho rozhlasu ešte doplníme poznatkami odborníkov a praktickými skúsenosťami z pastorácie.
(aktualizované!)