včera večer som kázal birmovancom. klasická dialogická (teda mierne aliturgická) kázeň. otázky, občas odpovede. zdalo sa, že to bude kázeň ako každá iná. no stala sa mi vec, po ktorej som zabudol zatvoriť ústa a hodnú chvíľu mi trvalo, kým som dokázal pokračovať...

už dlhší čas ma uchvacuje, s akou láskou sa všetkým rovnako dávaš...

s týmito slovami som sa po sv. omši pred kostolom prihovoril jednej ženicke o paličke. a ona sa rozhovorila... krásnych 87 rokov, 2 deti, 4 vnúčatá, 6 pravnúčat, z ktorých najstaršie je v mojom veku. kedysi bývali s manželom u sestričiek, ktorým jej muž robil hospodára. keď komunisti sestričky o polnoci vysťahovali, museli odísť aj oni. dlhé roky bývali v jednej dedinke a potom, keď pred 20 rokmi ovdovela, presťahovala sa bližšie k svojmu rodisku.

dnes máš narodeniny. ani si nepamätám, kedy sme ich prvýkrát oslavovali spoločne. viem len, že to bolo už dávno. keď si potom mal 50, bol som odcestovaný a nemohol som byť na tvojej oslave. dodnes ma to mrzí. dnes ti chcem povedat pár slov. a nielen tebe. chcem, aby to o tebe vedeli všetci...

Trošku som sa hrabala v starých lajstroch, čo mi zostali po škole a naďabila som tam na jednu báseň. Poéziu nemám moc rada...priznávam. Za všetko môžu hodiny strávené nad básňami a stále sa opakujúca otázka vyučujúceho: Čo vo vás báseň vyvoláva? ... Po pravde - nikdy som pravdu nepovedala, keďže by znela dosť nekultúrne a volila som sväté mlčanie.

„Ty si mi dal jestvovanie a určil si ma do blaženosti." Conf. XIII, 1
Tak prečo sa tu zvíjam ako klbko bolestí a moje dni sú položené do mrákav temnoty? Bludár bez sviečky, oleja, lampáša. Mesiac nevydá svoj jas a slnko hľadí na cudziu časť zeme. Hlboko v tôni ukrytá pred všetkým, čo je. Bez zmyslu sa tmolím na svete. Môj vnútorný svet sa mení na šeól. Stvoril si ma pre šťastie a ja som mu zatiaľ tak ďaleko...

dnes ráno som kázal o pohotovosti kráľovského úradníka, o tom, ako si všetci máme "obuť pohotovosť pre evanjelium pokoja," ako nás povzbudzuje Apoštol. najmä vtedy, ked Pán niečo žiada cez predstavených, máme byť pohotovými svedkami dôvery v Ježišovo posolstvo. aj keď sa nám to nie vždy páči...