Spomienka, ktorá sa po roku 1970 slávi už len podľa regionálnych liturgických kalendárov a jej ustanovenie je na míle vzdialené od prvokresťanskej Cirkvi (v roku 1683 pápežom Inocentom XI. ako poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni). Stojí vôbec za zmienku v uponáhľanom svete dneška a aktivít v živote Cirkvi?

Reč je o liturgickej spomienke Mena Panny Márie, ktorú sme mali možnosť tento týždeň sláviť v rímskokatolíckej liturgii.

Vďaka prekladateľom sa nám podarilo zaradiť do ponuky nášho portálu ďalšie hodnotné knižné dielo.

Vďaka obetavosti prispievateľov sa nám podarilo zaradiť do ponuky nášho portálu knihu Môj ideál, Ježiš, syn Máriin od Dr. E.

ThLic. Marek Marcel Török, OFMcap

Vydajme sa na cestu...

Boh vo svojej prozreteľnosti stvoril človeka na svoj obraz a umiestnila ho na vrchol všetkého svojho stvorenia. (por. Gn 1, 27). Obdarovala ho tou najcennejšou schopnosťou, akú vlastnia anjeli v nebi - žiť pre lásku. Tento nepochopiteľný dar úzko súvisí s čnosťou viery, ktorou Otec prozreteľne obdarúva svoje najmilovanejšie stvorenie.

Boh vo svojej prozreteľnosti povolal človeka k životu v láske. Nie je možné ľudským rozumom odkryť niečo vznešenejšie, čo by mohlo naplniť jeho srdce. Uskutočňovanie lásky, ktoré má byť zviditeľnením Božieho kráľovstva vo svete, je úlohou každého, kto bol svojím pôvodcom obdarovaný darom viery. (por. Lk 17, 21). Milujúci Otec nám dôveruje a dáva nám potrebné milosti pre plnenie jeho svätej vôle. Táto dôvera nás musí viesť k duchovnej radosti a vďačnosti, ktorú je potrebné nejakým spôsobom prejaviť.

Každý človek, obdarovaný rozumom a slobodnou vôľou, môže v sebe pomaly odkrývať poznanie svojho Stvoriteľa a Pána. Otváranie vzácnych očí viery mu pomáha rozpoznávať jeho mnohé vlastnosti, ktoré nám predstavujú Božiu dokonalosť. Spomedzi všetkých sa vyníma najvznešenejšia vlastnosť, ktorou Otec prejavuje plnosť svojej odpúšťajúcej a zachraňujúcej lásky - Milosrdenstvo. Ňou sa neprestajne skláňa ku krehkému ľudskému stvoreniu, aby v ňom zjavil svoju veľkosť a krásu. (por. Mt 9, 13).

Niekedy si málo uvedomujeme rôzne dary, ktoré pochádzajú od nášho Stvoriteľa. Večný darca by rád prijal od svojich detí modlitbu vďaky a chvály. Jeden z nepochopiteľných darov je Otcova stála dôvera, prameniaca z jeho milosrdnej lásky. Áno, Boh chce stále nanovo dôverovať človeku, ktorý ho nespočetne veľakrát zranil. Jeho vždy nový pohľad na svoje najmilovanejšie stvorenie bude vždy svedectvom Božej lásky, ktorá nemá hraníc, a zároveň výzvou pre človeka, aby mu dal odpoveď úprimnej detinskej dôvery.