Z prievidzského farského časopisu Bartolomej ma poprosili o rozhovor o ruženci. S láskavým zvolením redakcie tento rozhovor ponúkam aj tu:

Kedysi bol u nás diakonom, teraz pôsobí ako kňaz v ďalekom Albánsku. Tomáš Kuník však zostáva s našou farnosťou v kontakte i naďalej. V krátkom rozhovore nás obohatí o svoj pohľad na modlitbu ruženca.

„Čím robia deti mame radosť? Hrncami? Jej radosťou sú samotné deti. Vy ste darom pre Nebeskú Matku, každý z vás.“

Čím žije Slovensko? Panna Mária má narodky, ale nami od včerajšieho večera hýbe niečo iné. Niekto iný. Dá sa spojiť smrť a narodeniny? Človek blízky skoro každému Slovákovi a Slovenke a Bohorodička, pre mnohých taká vzdialená? Skúsim sa zamyslieť... už som sa. Podľa mňa sa dá.

Nie všetky noci sú požehnané spánkom. Niektoré majú svoj osud iný a ich náplňou je akési nedočkavé bdenie. František kedysi započul naliehavú výzvu: Choď a oprav môj dom, lebo sa rozpadá! Išlo o kostolík sv. Damiána.
Pri pohľade na národnú kultúrnu pamiatku, ktorou je kláštor kedysi obývaný pavlínmi, nazývaný Máriačalád alebo Mariánska čeľaď, sa nás môže zmocniť rovnako pálčivý pocit, ktorý nám bude rušiť sny a zvolávať nás na jeho obnovu.

Čistá, skromná, jednoduchá.

Komu môžeme pripísať tieto vlastnosti?
Jednoznačne Panne Márii.
Ale hodia sa,
a veľmi,
aj k drobným kvietkom,

Prameň Chotárka v Močiarskej doline,
s plastovou soškou lurdskej Panny Márie.

A môžeme špekulovať,
ako sa tam tá soška dostala.

Veľmi dobre poznám dialóg,
ktorý nasleduje po týchto slovách.

Ale,
veľmi dobre poznám aj argumenty,
ktoré viem nájsť ja,
keď mne niekto povie: