Boh vo svojej prozreteľnosti povolal človeka k životu v láske. Nie je možné ľudským rozumom odkryť niečo vznešenejšie, čo by mohlo naplniť jeho srdce. Uskutočňovanie lásky, ktoré má byť zviditeľnením Božieho kráľovstva vo svete, je úlohou každého, kto bol svojím pôvodcom obdarovaný darom viery. (por. Lk 17, 21). Milujúci Otec nám dôveruje a dáva nám potrebné milosti pre plnenie jeho svätej vôle. Táto dôvera nás musí viesť k duchovnej radosti a vďačnosti, ktorú je potrebné nejakým spôsobom prejaviť.

Každý človek, obdarovaný rozumom a slobodnou vôľou, môže v sebe pomaly odkrývať poznanie svojho Stvoriteľa a Pána. Otváranie vzácnych očí viery mu pomáha rozpoznávať jeho mnohé vlastnosti, ktoré nám predstavujú Božiu dokonalosť. Spomedzi všetkých sa vyníma najvznešenejšia vlastnosť, ktorou Otec prejavuje plnosť svojej odpúšťajúcej a zachraňujúcej lásky - Milosrdenstvo. Ňou sa neprestajne skláňa ku krehkému ľudskému stvoreniu, aby v ňom zjavil svoju veľkosť a krásu. (por. Mt 9, 13).

Niekedy si málo uvedomujeme rôzne dary, ktoré pochádzajú od nášho Stvoriteľa. Večný darca by rád prijal od svojich detí modlitbu vďaky a chvály. Jeden z nepochopiteľných darov je Otcova stála dôvera, prameniaca z jeho milosrdnej lásky. Áno, Boh chce stále nanovo dôverovať človeku, ktorý ho nespočetne veľakrát zranil. Jeho vždy nový pohľad na svoje najmilovanejšie stvorenie bude vždy svedectvom Božej lásky, ktorá nemá hraníc, a zároveň výzvou pre človeka, aby mu dal odpoveď úprimnej detinskej dôvery.