Boh nechce krvavé obety zvierat či prvotiny úrody. Nechce, aby si mu dával niečo zo svojho.

Čarovné neopakovateľné obdobie pred najľudskejšími sviatkami je opäť tu. Atmosféra týchto dní hýbe našimi túžbami, predstavami...

Nasledujúci text je časť homílie benátskeho patriarchu na sviatok sv. Lucie v decembri 1975.

Meno Lucia – to je program. Znamená totiž svetlo. Môže ísť o svetlo prirodzené, ktoré dáva ľudskému oku vidieť krásu stvorenia, môže ísť o svetlo viery, ktoré umožňuje rozumu poznať, čo nám Boh hovoril a čo urobil pre našu spásu.

„Komuže ma prirovnáte, aby som mu bol podobný?“ – vraví Svätý.
Zdvihnite oči k nebu a pozrite: kto toto všetko stvoril?

Ježiš urobil niečo výnimočné:
rozhodol sa ísť cestou slabosti a na prvý pohľad sa zdalo,
že dopustil, aby iní zvíťazili nad ním.

Keď nahliadneme do štatistík havárií a úrazov, zistíme, že hlavnou príčinou je nepozornosť.

Mať za matku nepoškvrnenú Máriu je obrovský dar! Matku, skvejúcu sa krásou, priezračnou v Božej láske.