Nedávno sa mi dostala do rúk modlitba vojaka z druhej svetovej vojny. Našli ju v jeho batohu. Vojak zomrel r. 1944 v boji pri Montecassine:

Prejdi od viditeľného k neviditeľnému.
Sú ľudia, ktorí navonok alebo vo svojom vnútri jednajú, len keď ich povzbudzuje prítomnosť druhých. Samota ich vzďaľuje od Boha a ochabujú v nej.

Si ako nádherná loď, moja drahá, plávajúca po priezračnom modrom mori. Stokrát na teba nasadám, nepýtam sa prečo a neviem, kam mieri smer tvojej cesty.

Život rabína Mojšeho poznačila veľká tragédia:
jeho syn sa dal pokrstiť a stal sa kresťanom. Keď Mojše zomrel, ocitol sa pred Božím trónom.

Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu.
Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov.

Poznám pravdu,
ale nehovorím ju.
Mám lásku,
ale neuplatňujem ju.
Verím v Boha,
ale nemám k nemu dôveru.

Môžeme dosiahnúť skutočné šťastie,
ak nebudeme brať do úvahy Boha?

Skúsenosť ukazuje,
že uspokojovanie materiálnych túžob a žiadostí
človeka šťastným neurobia.