Rodina, veľké laboratórium lásky, je prvou školou, ba viac, stálou školou, v ktorej učenie sa láske prebieha nie suchopárnymi poučkami, ale presvedčivou silou vlastnej skúsenosti.

Kto žije v hlbokej vnútornej koncentrácii,
vidí aj „malé veci“ vo veľkých súvislostiach.
Čím koncentrovanejšie človek žije v najhlbšom vnútri svojej duše,

„Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5).
Kresťanstvo nie je telocvičňa, aby sme museli neustále zo seba potiť lásku k blížnemu, aby sme sa v nej stále „cvičili“.

Vieme, čo Duch Svätý urobil s dvanástimi učeníkmi, s tými ustrašenými, nostalgicky spomínajúcimi chlapmi.

V malej dedinke žil skromný obuvník. Jedného dňa dostal odkaz: „Dnes ťa v tvojom malom obchodíku navštívi Ježiš Kristus osobne.“ Obuvník poupratoval svoj obchod, povysával a všetko dal do poriadku.

Do božskej záhrady stvorenia Boh zasadil kvety rôznych druhov.
Niektoré vydychujú vôňu, iné sú mu príjemné iba svojimi farbami. Ďalšie prinášajú plody sladké i horké.

„Táto doba miluje povrchnosť – povrchné vzťahy,
povrchné vzdelanie, povrchné názory, povrchnú zábavu.
Kresťan je však povolaný zatiahnuť na hlbinu,“