V lone Zeme je toľko zázrakov, ktoré túžia po tom, aby ich človek objavil,
no my ich nevidíme.
Náš život je plný zázrakov, ktoré chcú potešiť naše srdce,
no my ich nevidíme.

Vaše srdce bude hovoriť prostredníctvom vašich rúk,
ba tiež bude hovoriť vašimi očami. Ľudia by mali vidieť Boha vo vašich očiach, keď sa na nich pozeráte.

Keď sa nás naučia milovať naši najbližší a priatelia
skutočne takých, akí sme, teda aj so slabosťami i chybičkami,
ktoré máme, naučíme sa to aj my.

Niekedy dávno som nedbal na prežehnanie ako na niečo skutočne podstatné. Dokonca som si myslel, že modlitba by mala začínať stíšením sa a uvedomením si Božej prítomnosti, a to bez prežehnania. A prežehnať sa pred nejakou činnosťou, učením alebo jedlom? Na to som už vôbec nemyslel.

V tomto semestri však nahliadame na dogmatike v škole na Boha, skúmajúc Jeho trojičnú podstatu. Už sme na konci semestra a okrem veľkého bohatstva reflexií si odnášam do života akýsi pokrok v mojej spiritualite v podobe akceptácie významu prežehnania. Isté základné myšlienky, aký význam má pre nás, kresťanov, prežehnanie a viera v Najsvätejšiu Trojicu, Vám zhŕňam, drahí čitatelia, v tomto, na konkrétny duchovný život orientovanom blogovom článku.

Nedávno som počul o dievčatku, ktorého sa na náboženstve opýtali: "Aký je Boh?"
A ono odpovedalo: "Boh je zamilovaný."
"Ako to myslíš?" opýtal sa katechéta.

Článok je opisom vlastnej spirituálnej skúsenosti s objatím mojej duše Božím svetlom. Vychádza z praxe môjho duchovného života a prináša opis mnohonásobného zážitku temnoty mojej duše po tom, ako spácham vážny hriech. Vtedy totiž Božie svetlo akoby zavelí na ústup a mňa akoby Pán nechal do istej znesiteľnej miery napospas Zlému a jeho negatívnym temným myšlienkam, aby som pochopil, čo som si svojím hriechom de facto vo svojej slobodnej vôli zvolil.

Boh je dobrý. Aká veľká je Božia dobrota, o tom nám hovorí evanjelium, ktoré nazýva Ježiša priateľom mýtnikov a hriešnikov.