S príchodom Adventu sa u mňa akoby začala prebúdzať tichá radosť z nastávajúcich Vianoc.

Ak chce niekto preplávať oceán, nestačí mu iba loď, zásoba potravín a pitnej vody, ale musí rozumieť pravidlám námornej plavby, kompasu na palube, ovládať vysielačku a vyznať sa aj vo hviezdach nad hlavou.

Každý človek patrí do nejakého spoločenstva; ba možno povedať, že patrí do viacerých spoločenstiev. Pojem spoločenstvo má teda veľmi bohatý obsah. Prvým spoločenstvom, do ktorého človek patrí je rodina. Ak sa hovorí o náboženskom spoločenstve, je to spoločenstvo, ktoré stojí na jednote viery; hoci sa od rodinného spoločenstva líši, nie je menej hodnotné. Ak si uvedomíme, že vzorom každého spoločenstva nie je rodinný, ale trinitárny život, do spoločenstva možno preniesť všetky autentické ľudské hodnoty. Jeho zmyslom je jednota v pluralite osôb. Vďaka tomu sa spoločenstvo buduje v milosti a utrpení vďaka rovnakému ideálu a úmyslu.

Dobrotivý Bože, Boh slobody,
neraz cítim, ako sa sústreďujem na seba, ako na sebe lipnem.
Pri všetkom, čo robím, sa pýtam,
či je to dosť dobré, čo z toho mám.

Ak tvoj priateľ zostúpi s tebou až na dno bolesti
a nezostane stáť na jej prahu, je to úprimný priateľ.

Alfred Tennyson

Pán povedal: „S Božím kráľovstvom je to, ako keď človek hodí semeno do zeme“ (Mk 4, 26).
Božie kráľovstvo je skutočnosť asi oveľa tajomnejšia, ako si dokážeme predstaviť.

Jestvujú ľudia, ktorí nikdy neprekročia štádium premýšľania. Počujú to i ono, a keď je to už všetko, začnú znovu. Ale nič z toho nie je.