Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj slovosled. Pre mňa aktuálny i dnes.

Chcela by som ho mať na svojom náhrobku. Možno to niekomu znie morbídne, ale mám to premyslené. Totiž každý, kto sa pristaví a prečíta si ho, vlastne prednesie k Bohu strelnú modlitbu. Strelné modlitby sú moje obľúbené. Sú trefné, od srdca, plné pozornosti a sily.

Rozbehli sa predvolebné kortešačky. Ľudia z jednotlivých strán sa zviditeľňujú, sľubujú, lákajú voličov. Aj nedávno, v Topoľčanoch, vystúpil politik, ktorý nám tu už vládol štyri roky.

Pred treťou nad ránom,
keď budík sladko drieme ešte,
ja tvrdo pracujem. Odháňam myšlienky,
čo dáko vôbec nepohnú sa.
Vždy stoja na tom istom mieste.

Do snehu vrastené lavičky kovové,
prikryté studenou perinou. Tvrdo spia.
A ľudia? V čo vrástli? Kto im to napovie?

Umelec je človek tvorivý. Často ho v živote stretne nejaká inšpirácia, ktorú nejakým spôsobom vyjadrí,zhmotní. Umelec takto vyjadrí svoj názor na duchovný, myšlienkový alebo materiálny svet. Otvorí svoje srdce, vyleje svoju dušu. Vyjadrí svoj názor, predostrie svoje krédo, v to, čomu verí, čím sa vo svojom živote riadi. Častokrát aj svoju vieru v Živého Boha. Hovoria o tom mnohé chrámy, sakrálne pamiatky, maľby, sochy, hudobné diela,poézia, próza. Sú to hlavne odkazy z minulosti. Ale, má živá viera miesto aj v súčasnom umení ?

Viete koho podporujete svojimi nákupmi? Viacerí budú možno prekvapení z toho za čím stojí, pre mnohých obľúbená spoločnosť Tesco.
Viac informácií tu.

(Milan Rúfus 10.12.1928 – 11.1.2009)

Je toho veľa, za čo ďakujem.
Za každú krásu, čo ma zláka.
Ale aj za dar básnika.
Hovorím teraz, Pane, vďaka.