Drahí čitatelia, chcel by som sa s Vami podeliť v tomto krátkom článku s mojou zvláštnou skúsenosťou, ktorú neviem, či ste v tínedžerskom období zažili aj Vy. Už dopredu sa teším, keď mi napíšete, či ste niečo podobné okúsili. Jedná sa o skalopevné náboženské sebaurčenie, ktoré ma privádzalo niekedy až do trápnych situácií, kedy som v rámci kúsku intolerancie nevedel pochopiť, ako môže mať niekto iný náboženský alebo filozofický názor (svetonázor), než aký mám ja.
-

Večná otázka žiakov a študentov, pracujúcich i prácu hľadajúcich, malých i veľkých, veriacich i neveriacich.

Chcel by som sa na túto otázku pozrieť priam scholastickým spôsobom. Tí z Vás, ktorí poznáte nejaké scholastické diela, viete, že ide o metódu precízneho a dômyselného „slovíčkarenia“, ktoré bolo pre stredovekú filozofiu (ale isteže nielen pre ňu) typické. Najprv si zadefinujme pojmy, rozlíšme si chcenie od chcenia sa a potom sa zamerajme na jedenástoro faktorov, ktoré spôsobujú lenivosť a nechcenie sa, pričom toto jedenástoro vzápätí doplním o komentár, ktorý sa bude snažiť pomôcť a vecne navrhovať, ako sa dá proti lenivosti bojovať.
-

Všemohúci večný Bože, ktorý si nás stvoril na svoj obraz a nariadil si nám, aby sme všetko dobré, pravdivé a krásne hľadali predovšetkým v božskej osobe tvojho jednorodeného syna, nášho Pána Ježiša Krista, prosíme ťa, daj, aby sme na orodovanie sv.Izidora, biskupa a učiteľa, na cestách internetom viedli naše ruky a oči k tomu, čo je milé tebe,a každého človeka, ktorého stretneme, prijímali s láskou a trpezlivosťou. Skrze Krista, nášho Pána. Amen

Nuž, mali sme tu 14. marec 2009, ktorý nám okrúhlym sedemdesiatym výročím pripomenul udalosť, keď 14. marca 1939 Slovenský snem v Bratislave na čele s Martinom Sokolom vyhlásil samostatnosť slovenskej autonómie (tzv. Slovenskej krajiny) od ČSR, a teda vyhlásil Slovenský štát – prvý samostatný štát moderných Slovákov. Aký postoj by mohol zaujať k vzniku a procesu vývoja prvej slovenskej štátnosti kresťan? Samozrejme, kresťanov je veľa a majú aj rôzne názory, ale spája nás evanjeliové posolstvo a viera kodifikovaná našou Cirkvou. Preto na základe tejto zjednocujúcej kresťanskej platformy by sme vari mohli spoločne reflexívne podchytiť jestvovanie a dejinný vývoj prvej Slovenskej republiky a naučiť sa k nej vyjadriť síce nie ako historik, ale ako kresťan. Takto sa pred nás postavila výzva a ja sa na ňu pokúsim teraz odpovedať.
-

Som fanúšik sci-fi seriálu Hviezdna brána, ktorý poznám už dlho, no až v súčasnosti som ho začal sledovať od jeho začiatku a pravidelne na televízii Nova ho aj sledujem (hoci teraz cez semester ho nie vždy stihnem). A tam sa stretávam s fiktívnymi mimozemskými civilizáciami, ktoré sú mnohokrát vyspelejšie než naša „Taura“ (teda Zem) a často túto vyspelosť zdôvodňujú tým, že ich civilizácia je staršia, alebo dokonca že „zrejme nemali temný stredovek“, takže sa ich veda mohla nerušene a rýchlo vyvíjať. To ma privádza k zamysleniu nad dejinami našej pozemskej techniky a miery technizácie našej civilizácie.

Prečo sa prudká technizácia začala až tak pomerne neskoro, teda v novoveku? Kde by sme boli, keby sa ľudia systematicky venovali experimentálnemu rozvoju vedy už v staroveku alebo v stredoveku? Pozrime sa na tieto otázky trošku bližšie. Hm.
-

Nie som prorok, ani veštec, ani astrológ. Ani sa na nich nebudem hrať – chcem sa iba pozrieť na predpokladaný fenomén tretej svetovej vojny, ktorý sa podľa mnohých blíži a nadobúda čoraz jasnejšie a zretelnejšie kontúry na medzinárodnom poli. Skúsme sa teda na to pozrieť z pohľadu racionálnej analýzy tak, ako to robia filozofi. Len to môžem ako študent filozofie; na viac sa nezmôžem, lebo by to boli len akési iluzórne veštby, ktorých sa chcem vystríhať. Nebol by som rád, keby ste ma, drahí čitatelia, považovali za dôverčivého „cvoka“, ktorý sa vyžíva v konšpiračných teóriách. To nie som a ani nechcem byť, hoci niekedy v minulosti som konšpirácie sledoval, no teraz sa pri štúdiách filozofie učím myslieť rozumne. Dúfam, že nesklamem toto svoje predsavzatie. ;-)
-

Tak, toto cítim ako bolestivú tému pre katolícku Cirkev – mnohí neveriaci a ateisti totiž zastávajú takýto názor. Aj Dr. House sa v jednej svojej epizóde tak vyjadril, že Cirkev stavia na strachu z Božieho trestu za hriech, a tak ovláda svoje ovečky. Strach z Božieho trestu za porušenie hriechológie ako impozantný nástroj manipulácie s obrovskými masami. To je, myslím, bolestivá téma, lebo to tak niekedy naozaj vyzerá. Ale pozrime sa na túto problematiku bližšie, ako sa má vec naozaj. Hm.

Badám tu dve roviny strachu z Božieho trestu. Jedna rovina je tvorená vyhrážkou cirkevného predstaviteľa (kňaza, rehoľníka, rehoľníčky, katechétu), že ak bude „ovečka“ toto a ono robiť, alebo toto a ono nerobiť, tak ju Boh potrestá, alebo možno priam zatratí a skončí tak v pekle. Druhá rovina je úzkostnou konštrukciou samotnej „ovečky“, ktorá na základe vlastného svedomia očakáva všade Boží trest, bojí sa konať tento a tamten hriech a – keďže je prirodzene hriešna – žije neustále v blízkosti mučivého nebezpečenstva v podobe zatratenia. A samozrejme aj takáto úzkostná konštrukcia je vyprodukovaná takpovediac „kresťanskou výchovou“.
-