Nie som prorok, ani veštec, ani astrológ. Ani sa na nich nebudem hrať – chcem sa iba pozrieť na predpokladaný fenomén tretej svetovej vojny, ktorý sa podľa mnohých blíži a nadobúda čoraz jasnejšie a zretelnejšie kontúry na medzinárodnom poli. Skúsme sa teda na to pozrieť z pohľadu racionálnej analýzy tak, ako to robia filozofi. Len to môžem ako študent filozofie; na viac sa nezmôžem, lebo by to boli len akési iluzórne veštby, ktorých sa chcem vystríhať. Nebol by som rád, keby ste ma, drahí čitatelia, považovali za dôverčivého „cvoka“, ktorý sa vyžíva v konšpiračných teóriách. To nie som a ani nechcem byť, hoci niekedy v minulosti som konšpirácie sledoval, no teraz sa pri štúdiách filozofie učím myslieť rozumne. Dúfam, že nesklamem toto svoje predsavzatie. ;-)
-

Tak, toto cítim ako bolestivú tému pre katolícku Cirkev – mnohí neveriaci a ateisti totiž zastávajú takýto názor. Aj Dr. House sa v jednej svojej epizóde tak vyjadril, že Cirkev stavia na strachu z Božieho trestu za hriech, a tak ovláda svoje ovečky. Strach z Božieho trestu za porušenie hriechológie ako impozantný nástroj manipulácie s obrovskými masami. To je, myslím, bolestivá téma, lebo to tak niekedy naozaj vyzerá. Ale pozrime sa na túto problematiku bližšie, ako sa má vec naozaj. Hm.

Badám tu dve roviny strachu z Božieho trestu. Jedna rovina je tvorená vyhrážkou cirkevného predstaviteľa (kňaza, rehoľníka, rehoľníčky, katechétu), že ak bude „ovečka“ toto a ono robiť, alebo toto a ono nerobiť, tak ju Boh potrestá, alebo možno priam zatratí a skončí tak v pekle. Druhá rovina je úzkostnou konštrukciou samotnej „ovečky“, ktorá na základe vlastného svedomia očakáva všade Boží trest, bojí sa konať tento a tamten hriech a – keďže je prirodzene hriešna – žije neustále v blízkosti mučivého nebezpečenstva v podobe zatratenia. A samozrejme aj takáto úzkostná konštrukcia je vyprodukovaná takpovediac „kresťanskou výchovou“.
-

Stvorenie sveta v šiestich dňoch podľa prvej biblickej knihy – knihy Genezis – je nám všetkým veľmi dobre známe. Preto prejdem hneď k veci, ktorú mám na srdci ohľadom Genezis ja.

Vnímam tu predovšetkým tri myšlienky:

1.) Počiatok sekularizácie polyteistickej náboženskej kultúry v popise stvorenia sveta v knihe Genezis.

2.) Stvorenie sveta (kozmu a života) v niekoľkých „dňoch“, a teda v niekoľkých fázach, nie naraz, čím sa otvára priestor pre rozvoj vývojových, evolučných teórií.

3.) Stvorenie sveta v šiestich dňoch, ktoré zodpovedajú a ktoré nezodpovedajú prírodovedným poznatkom, prihliadnuc najmä na jeden najmarkantnejší spor – stvorenie vegetácie na tretí deň, čiže skôr než Slnka a hviezd, ktoré boli stvorené na deň štvrtý.
-

Všemohúci Bože, prečo vlastne v Teba verím? To som naozaj taký naivný? Prosím, odpovedz.

(Na konci článku ponúkam ZHRNUTIE.)
-

Kristus

Boh veľkolepý a milosrdný vyslovil Slovo
a skrze toto Slovo povstal svet.
I naplnil ho láskou veľkou, silnou dobrotivo,
ʼby svedčil o sláve sladkej sťa med.
-
Všetko sa skrze Slovo ozaj zachránilo –
láska sa stala všeobecnou a úplnou.
Bude len nádej a niet strachu previnilo,
a spása ľudu zažiari aj s nocou temnou.
-
Kristus sťa perla vnára sa do našich duší –
volá do hĺbky srdca nášho: „Kde si? Tu si!“
Láskou objíma trpiaceho každého
a napĺňa zmyslom veľkého i malého.
-

Bol raz jeden les a uprostred tohto lesa stál kopec, ktorý sa ako veľké mestečko usilovných mravčekov skvel vo svojej nádhere a zložitej deľby práce. I žili v ňom okrem iných dvaja mravčekovia – jeden bol dobrý a usilovný, druhý bol zlý a lenivý.
-

Bolo raz jedno krásne orné pole a práve naň prišli žiť dvaja malí krtkovia.

Jeden krtko si povedal: „Ja som už vyzrel, môžem sa osamostatniť od otca a vykopať si vlastné tunely. Postavím si vlastný krtinček.“

Druhý krtko sa bojazlivo pozrel na svojho kamaráta a povedal si: „Ja sa ešte necítim taký zrelý. Budem dôverovať otcovi a budem stavať svoj krtinček podľa neho.“ Na to prvý krtko povedal: „Ha, aký si nesmelý a nemúdry! Pozri, aký som ja odvážny a sebavedomý, vyrovnaný a dôverujúci vo svoje vlastné schopnosti! Tak to má byť – už som vyzrel.“ Druhý krtko odpovedal: „Nuž, neviem, braček, neviem...“
-