Tento blogový článok vzniká z podnetu dialógu dvoch kňazov, ktorý tu chcem sprostredkovať. Ide o dvoch známych spisovateľov, dokonca v jednom prípade o veľkú autoritu. Český katolícky kňaz a biológ Marek Orko Vácha a slovenský otec kardinál Ján Chryzostom Korec. Mal som totiž tú možnosť si prečítať od týchto dvoch Božích služobníkov ich diela – najmä od kardinála knihu „Kresťanstvo nás robí ľuďmi“ (1) a od Orka Váchu „Tančiace skaly“ (2) a „Návrat k stromu života“ (3). Po preskúmaní týchto troch kníh som dospel k názoru – dúfam, že správnemu – že otec kardinál verí v hypotézu Inteligentného dizajnu a Orko v evolučnú teóriu. Ak sa mýlim, prosím, opravte ma a hneď sa otcovi kardinálovi bez váhania ospravedlním. Skúsim však teraz vychádzať z ich vlastných písaných slov a zrealizovať v týchto podmienkach nejakú tú komparáciu. :-)

„Anjel smrti“ – Dr. Josef Mengele – ktorý poslal v nacistickom Osvienčime do plynovej komory vyše 400 tisíc Židov a pred ich smrťou na nich robil morbídne experimenty, sa raz vyjadril, že na svete sú len dva národy, ktoré môžu vládnuť svetu. Nemci (vtedy Árijci) a Židia. Tým sa odlišoval od essesákov, ktorí židovskú krv považovali za absolútne bez dôstojnosti a ceny. Ale „keďže ja som Nemec, tak musím proti Židom, našej konkurencii, bojovať...“ (1). A tak bojoval. Určite sa zhodneme, že holokaust je vyvrcholením stáročného prenasledovania Židov, pričom nesmieme zabúdať na veľké množstvo menších pogrôm počas dejín.

Môj obľúbený filozof Friedrich Nietzsche – obľúbený nie vďaka jeho názorom, ale vďaka jeho originalite a štylistickému talentu – napísal v jednom svojom diele, že Židia sú najpozoruhodnejší národ svetových dejín. (2) A ja, drahí čitatelia, nejak s touto myšlienkou koketujem. Pravda, Nietzsche obvinil Židov, že zvrátili morálku a postavili ju na hlavu, ale napriek tomu ich neskrývane vždy obdivoval pre ich nevšednú silu prežiť za každých okolností. A keby len prežiť! Oni majú dokonca úžasnú chuť k moci a vedia svoj kolosálny pud sebazáchovy priam čarovne zúžitkovať. ;-)

Kráčam vedľa teba v tichu a prítmí poľnej cesty a rozmýšľam, čo mám na tebe tak rada. Veľké srdce, aktivitu, dobrú vôľu, silu a cit spolu... to, ako sa rozdávaš a nevieš byť iný. Alebo by si to vedel? A ak by si sa zmenil na nepoznanie, mala by som ťa rada rovnako? Milovala by som ťa potom vôbec?

Kedysi som si čítala každý deň čosi z Písma a napísala si k tomu nejaké tie svoje "múdrosti"; a pamätám si, ako sa to postupne zužovalo - ako som si už len vypisovala výroky, ktoré ma oslovili - a moje komentáre boli čoraz "tenšie"... akosi som utíchla. Tak teraz čítam jednu malú populárnu knižočku a nechávam ju hovoriť...

Istý geniálny matematik, diplomat a filozof – jeden z posledných polyhistorov z 18. storočia – Gottfried W. Leibniz raz napísal, že fenomén náhody vyplýva priamo z našej neznalosti skutočných príčin toho, čo sa údajne malo stať takpovediac náhodne. To znamená, že náhoda vlastne nejestvuje – to len my nie vždy poznáme príčiny jednotlivých javov. Náhoda je veru ozrutánsky strašiak vo filozofickom myslení a má dokonca moc rozdeliť na dva tábory aj samotných kresťanov. Veríš v náhodu? „Verím, jestvuje aj náhoda, náhodne sa splietajú gény pri počatí, náhodne burácajú blesky pri búrke, náhodne okolo mňa prešiel akurát tento kňaz.“ Neveríš v náhodu? „Neverím, všetko má svoje odôvodnenie a skrytý zmysel!“

Pozorujem, že kresťan má silnú tendenciu neveriť v náhodu. Vidí za udalosťami a situáciami, do ktorých ho život dennodenne privádza, riadenie vyššou silou. Cíti niečo, čo by sme mohli nazvať „starostlivosť Božej prozretelnosti“.

Avšak naopak neveriaci alebo ateista náhodnosť obhajuje, ba stáva sa jeho čelným argumentom. „Všetko sa dá vysvetliť inak, než ako zásah Boha!“ vraví. „Na to máme predsa vedu!“

Chceš pociťovať Boha vo svojom živote? Chceš vnímať Jeho pôsobenie? Áno? Nuž, budeš musieť uspôsobiť svoju myseľ „Jeho prístupu“ voči nám ľuďom – ale neboj, nie je to ťažké. :-)

Parúzia. Ešte donedávna bol význam tohto slovíčka pre mňa úplne neznámy, a ani som netušil o jeho jestvovaní. No, donieslo sa už aj ku mne, že toto slovo znamená druhý príchod nášho Pána, Ježiša Krista. Na konci vekov...

Nech zneje v našich srdciach nasledovné Božie slovo:

„Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej. A keď sa toto všetko má tam rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť. Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji.“ (2 Pt 3, 10-14)

Nie, nechystám sa tu rozvinúť novú morálnu teóriu. Len som objavila hodnotu zla. Áno aj zlo má hodnotu. Potrebujeme ho, aby sme sa stali svätými. Ak ho nezažijeme, dopadneme ako jedna nemenovaná študentka